Rýniorasty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rýniorasty
Rhynia gwynne-vaughanii
rekonštrukcia Rhynia gwynne-vaughanii
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae, Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Výtrusné Pteridophytina
Oddelenie Rýniorasty Rhyniophyta
Vedecký názov
Rhyniophyta
(Banks, 1975)

Rýniorasty (lat. Rhyniophyta) boli doteraz najjednoduchšie známe vyššie rastliny, ktorých telo tvoril len jeden orgán – stonka.

Boli to najviac tri metre vysoké vzpriamené rastliny. Ich podzemná časť stonky, ktorá má funkciu koreňa sa volá rizomoid. Nadzemná časť stonky sa vidlicovite rozkonárovala. Koncové časti od vrcholu po miesto rozkonárenia sa volajú telómy. Stredom stonky zvyčajne prechádzal drevostredný cievny zväzok – valec drevnej časti bol obklopený lykovou časťou. Listy neboli vyvinuté alebo mali tvar výrastkov z pokožkových alebo podpokožkových buniek.

Telómy boli sterilné – mali len asimilačnú funkciu alebo fertilné – na koncovej časti bola výtrusnica. Po redukčnom delení výtrusorodého pletiva sa v nej vyvíjali nepohyblivé výtrusy – spóry. Z výtrusu vyrastala haploidná rastlina, podobná diploidnej rastline, ktorá niesla výtrusnicu. Na nej boli samčie a samičie pohlavné orgány. Spojením spermatozoidu s vajcovou bunkou vznikla diploidná rastlina, ktorá niesla výtrusnicu.

Individualny vývin ryniorastov je príkladom striedania generácii – rodozmeny:

Tieto generácie sú samostatné, ale majú podobný tvar – rovnakotvárna, izomorfná rodozmena.

Ryniorasty rástli v silúre a v devóne v plytkých vodách alebo na bahnistom pobreží. Vymreli v období vrchného devónu.