Racvalovský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Racvalovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Obec Kordíky
sútok zdrojníc Kordíky
 - poloha Štefanka
 - výška 877 m
 - súradnice 48°47′27″S 19°01′31″V / 48,7907°S 19,0253°V / 48.7907; 19.0253
Ústie Cenovo
 - poloha Harmanec
 - výška 496 m
 - súradnice 48°47′21″S 19°03′46″V / 48,7892°S 19,0628°V / 48.7892; 19.0628
Dĺžka 3,0 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-23-02-2475
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Racvalovský potok[1] je potok v regióne Horehronie, na území obce Kordíky v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Starohorské vrchy. Ústi do Cenova. Má dĺžku 3,0 km. Rád toku V.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 877 m n. m. v lesnom extraviláne na sútoku dvoch zdrojníc (jedna zdrojnica zo severu a druhá zo západu), 500 m južne od vrchu Štefanka s 1 010 m n. m. na území obce Kordíky v okrese Banská Bystrica. Severná zdrojnica pramení v 921 m n. m. a zdrojnica pritekajúca zo západu pramení v 899 m n. m.[2]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Racvalovský potok tečie od sútoku zdrojníc územím obce Kordíky lesným extravilánom východným až juhovýchodným smerom, po 500 m vteká priamo na obecnú hranicu medzi obcou Kordíky a obcou Dolný Harmanec, preteká dolinou Racvalová, pravým brehom obmýva les Breziny, v 636 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, pokračuje po obecnej hranici až po trojchotár v 527 m n. m., kde priberá pravostranný prítok Ploskov potok a zároveň odbočuje z obecnej hranice na územie obce Harmanec, ľavým brehom obmýva les Uhliská, v 496 m n. m. ústi do Cenova ako jeho ľavostranný prítok.

Racvalovský potok patrí do okresu Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Starohorské vrchy.[3][4] Má jeden významnejší prítok: Ploskov potok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Racvalovský potok má pôvod v názve doliny Racvalová v obciach Kordíky a Dolný Harmanec (rovnaký názov má aj chrbát a les v obci Dolný Harmanec). Vodný tok Racvalovský potok preteká dolinou Racvalová. Medzi odborníkmi nebola dosiahnutá dohoda o pôvode názvu doliny Racvalová. Do úvahy prichádza pôvod z nemeckého der Ratz (potkan) + apelatívum der Wald (les) alebo pôvod z osobného mena, ktorý by mohol viesť až k niektorému zo starobylých predkresťanských osobných mien Rad(i)slav, Radoslav → Racval[6]. Z toponyma Racvalová bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Racvalovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7]. Najstarší písomný záznam názvu obce Dolný Harmanec sa viaže k roku 1540 v podobe Hermans[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1994[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Racvalovský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-09-08.
  2. Geografické názvy okresu Banská Bystrica A7. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-185/1987 z 3.6.1987. 97 s. S. 38, 40, 43, 56, 130, 135. 079-911-87 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-08]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 56, 57. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Racvalovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-09]
  6. Jaromír Krško. Hydronymia povodia Hrona. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8083-611-5. S. 190.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 517, 2. diel s. S. 53.
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 1 - 5. S. 4. Dostupné online [4] Archivované 2021-10-08 na Wayback Machine [cit. 2022-09-09.].