Redaktor:Ms. Klaudia/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Wanda Jakubowska
filmová režisérka, scenáristka, producentka
Wanda Jakubowska a Borys Monastyrski pri nakrúcaní filmu Oswienčim v roku 1947
Wanda Jakubowska a Borys Monastyrski pri nakrúcaní filmu Oswienčim v roku 1947
Narodenie10. október 1907
Varšava, Ruská ríša
Úmrtie25. február 1998 (90 rokov)
Varšava, Poľsko
Alma materVaršavská univerzita

Wanda Jakubowska (* 10. október 1907, Varšava – † 25. február 1998, Varšava) bola poľská filmová režisérka, scenáristka a producentka. Tvorila prevažne počas komunistického režimu a jej tvorba sa niesla v duchu socializmu, pacifizmu a internacionalizmu. Bola prvou poľskou ženskou režisérkou, ktorej sa dostalo medzinárodného uznania.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudovala dejiny umenia na Varšavskej univerzite. Bola spoluzakladateľkou avantgardného Združenia milovníkov umeleckého filmu (Stowarzyszenie Miłośników Filmu Artystycznego, skr. START),[1] ktoré vzniklo roku 1929 a fungovalo do roku 1934. Medzi zakladajúcimi členmi boli budúci režiséri Eugeniusz Cękalski, Jerzy Zarzycki, Jerzy Bossak, kameraman Stanislaw Wohl a filmový historik Jerzy Toeplitz; Jakubowska bola jedinou ženou. Združenie sa sformovalo v reakcii na komercionalizáciu filmovej tvorby a nedostatok produkčných možností pre filmárov, podporujúc filmy s umeleckou hodnotou a sociálnym posolstvom.[2] V roku 1935 na jeho činnosť nadviazalo Družstvo filmových autorov (Spółdzielnia Autorów Filmowych, skr. SAF).

Od roku 1932 nakrúcala dokumentárne filmy a pracovala ako asistentka réžie. V roku 1939 spolu s K. Szokolowským natočila svoj prvý dlhometrážny hraný film Nad Niemnem (dosl. „Pri Nemene“), ktorý sa ale nedočkal premiéry. Negatív bol zničený počas druhej svetovej vojny.[3]

Jakubowska sa počas vojny zapojila do protifašistického odboja, čo viedlo k jej zatknutiu v roku 1942. Šesť mesiacov bola internovaná vo väznici Pawiak vo Varšave a neskôr presunutá do koncentračného tábora Ravensbrück a následne do Auschwitzu, odkiaľ bola oslobodená 18. januára 1945.[4]

Roku 1942 bola zatknutá a internovaná v koncentračných táboroch[5] Auschwitz a Ravensbrück.[6][7] Skúsenosti s fašistickou perzekúciou podmienili jej povojnovú tvorbu, čo sa prejavilo najmä v jej najznámejšom diele, filme Oswienčim (poľ. Ostatni etap, 1948), za ktorý v roku 1951 získala Svetovú cenu mieru od Svetovej rady mieru[8]. V jej ďalšej tvorbe prevažovali filmy o protifašistickom odboji za vojny. V tomto duchu sa niesol dvojdielny film Źołnierz zwycięstwa (1952), ktorý bol na Slovensku uvedený pod názvami Varšavská epopeja (1. časť) a Generál Świerczewski (2. časť).[9]

V roku 1948 sa stala riaditeľkov produkčnej spoločnosti Zespoły Autorów Filmowych.[10]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Naproti svojim mužským kolegom sa zameriavala na život žien a detí.[11]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Scéna z filmu Oswienčim, 1948
  • 1930 – Reportaz nr 1 (dosl. „Reportáž č. 1“, krátkometrážny)[12]
  • 1934 – Budujemy (dosl. „Budujeme“, krátkometrážny)[13]
  • 1939 – Budujemy nowe Wsie (krátkometrážny)[14]
  • 1946 – Oswienčim[15] (poľ. Ostatni etap[16])
  • 1953 – Źołnierz zwycięstwa[17]
  • 1955 – Atlantická rozprávka (poľ. Opowieść atlantycka[18])
  • 1957 – Pożegnanie z diabłem[19] (Rozlúčka s diablom)
  • 1958 – Król Maciuś I.[20] (Kráľ Matej I.)
  • 1960 – Spotkania w mroku[21] (Stretnutie v temnote)
  • 1960 – Historia wspólczesna (Súčasná história)[22]
  • 1964 – Koniec naszego świata[23] (Koniec nášho sveta)
  • 1965 – Goraca linia[24] (Horiaca línia)
  • 1971 – 150 na godzinę[25][26] (150 za hodinu)
  • 1978 – Bialy mazur[27][28] (Mazúrka za úsvitu)
  • 1985 – Pozvanie (poľ. Zaproszenie[29])[30]
  • 1987 – Kolory Kochania[31] (dosl. „Farby lásky“)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopédia filmu, s. 377
  2. The women's companion to international film, s. 224.
  3. Encyklopédia filmu, s. 377
  4. Mazierska, s. 151
  5. Encyklopédia filmu, s. 377
  6. The Macmillan dictionary of women's biography, s. 280
  7. The Northeastern Dictionary of Women's Biography, s. 279.
  8. Mazierska, s. 149
  9. Encyklopédia filmu, s. 377
  10. Mazierska, s. 149
  11. Mazierska, s. 150
  12. The women's companion to international film, s. 224.
  13. The women's companion to international film, s. 224.
  14. The women's companion to international film, s. 224.
  15. Encyklopédia filmu, s. 377
  16. The women's companion to international film, s. 224.
  17. The women's companion to international film, s. 224.
  18. The women's companion to international film, s. 224.
  19. The women's companion to international film, s. 224.
  20. The women's companion to international film, s. 224.
  21. The women's companion to international film, s. 224.
  22. Encyklopédia filmu, s. 377
  23. Encyklopédia filmu, s. 377
  24. Encyklopédia filmu, s. 377
  25. Encyklopédia filmu, s. 377
  26. The women's companion to international film, s. 224.
  27. Encyklopédia filmu, s. 377
  28. The women's companion to international film, s. 224.
  29. The women's companion to international film, s. 224.
  30. Encyklopédia filmu, s. 377
  31. The women's companion to international film, s. 224.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]