Regulus (hviezda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Regulus
Ugc5470.jpg
Modrobiely Regulus so slabou
trpasličou galaxiou Leo I (vpravo)
Pozorovacie dáta
Epocha 2000,0
Súhvezdie Lev
Rektascenzia 10h 08m 22,3s
Deklinácia +11° 58′ 02″
Zdanlivá magnitúda (V) 1,4
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ B7 V
(hlavná zložka)


K1-2 V
M5 V
(sprievodcovia)

U-B farebný index −0.11/0.87
B-V farebný index −0.36
R-I farebný index -
Typ premennosti -
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv) +5,9 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 249 mas/r
Dek.: 2 mas/r
Paralaxa (π) 42.09 ± 0.79 mas
Vzdialenosť 77 ± 1 ly
(23.8 ± 0.4 pc)
Absolútna magnitúda (MV) −0,52
(sprievodcovia
4,2 a 9,5)

Regulus (α Leo/α Leonis/Alfa Leonis) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lev a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe. Má jasnosť 1,4 magnitúd.

Názov Regulus znamená Princ alebo Malý kráľ. Zriedkavejšie sa nazýva aj Cor Leonis, čiže srdce leva, alebo Kabeleced ( pôvodne Al Kalb al Asad, z arabčiny Kalb = srdce, Asad = lev). V obrazci leva sa skutočne nachádza na mieste jeho srdca. Je to veľmi jasná hviezda, hoci len dvadsiata prvá najjasnejšia na oblohe. Nakoľko však vystupuje na oblohe dosť vysoko, jeho jasnosť sa skresľuje. Podobne je to aj so Slnkom. Na poludnie sa nám zdá byť jasnejšie ako večer, lebo sa mení hrúbka vrstvy atmosféry, cez ktorú sa naň dívame. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Napr. Slnko medzi Regulom a Antarom znamenalo leto, atď. Dnes by sme u nás asi nenašli nikoho, kto by dni v roku určoval podľa hviezd. Ale v dávnych dobách si najmä moreplavci museli určovať čas roku aj dňa sám. Tým si tiež vysvetľujeme všeobecný záujem o oblohu v minulosti.

Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130 – krát svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Jasnejší z nich má 8 mag. a je od hlavnej zložky vzdialený 3´ (desatinu priemeru Mesiaca). Slabší sprievodca je jasný 13 mag a vzdialený od Regula len 2,7“.

Regulus je jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník. Ďalšími vrcholmi trojuholníka sú hviezdy Spika zo súhvezdia Panna a Arktúr z Pastiera.

V zdanlivej blízkosti Regula je Leo I, guľová trpasličia galaxia.