Fomalhaut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disk materiálu okolo hviezdy Fomalhaut spolu s extrasolárnou planétou Fomalhaut b, ktorú vyfotografoval Hubbleov vesmírny ďalekohľad

Fomalhaut (α PsA / α Piscis Austrini / alfa Piscis Austrini) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Južná ryba a jedna z najjasnejších hviezd na oblohe.

Foamlhaut je skutočne výraznou dominantou súhvezdia Južná ryba, lebo všetky ostatné hviezdy súhvezdia sú od nej slabšie minimálne o tri magnitúdy. Je to osemnásta najjasnejšia hviezda oblohy a deviata najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Jasnosť je však skreslená tým, že u nás vychádza len približne 10° nad obzor. V roku 1983 sa pri snímaní družicou IRAS potvrdilo, že Fomalhaut má okolo seba chladný prstenec materiálu. V tomto prstenci sa môžu tvoriť planéty.

Jej názov pochádza z arabského Fum-al-Hút, čo sa prekladá ako „tlama ryby“ alebo „ústa veľkej ryby“. Jej spektrálny typ je A5V (podľa iných zdrojov A3), svietivosť 14-krát väčšia ako svietivosť Slnka a povrchová teplota približne 10 000 K. Nájdeme ju po predĺžení spojníc hviezd Scheat a Markab (alfa a beta Pegasi). Keďže je výrazná, často slúži pozorovateľom v hľadaní okolitých nevýrazných súhvezdí. Fomalhaut bola tiež jednou zo štyroch kráľovských hviezd. Spolu s Regulom (z Leva), Aldebaranom (z Býka), a Antarom (zo Škorpióna) slúžila ako nebeský medzník pri rozdeľovaní roka na 4 ročné obdobia.

V novembri roku 2008 Hubbleov vesmírny ďalekohľad detekoval po prvýkrát v histórii astornómie extrasolárnu planétu vo viditeľnom spektre. Planéta približne 3-krát hmotnejšia ako Jupiter obieha materskú hviezdu Fomalhaut vo vzdialenosti 10,7 miliardy kilometrov. Planéta pravdepodobne udržiava vonkajší okraj prstenca materiálu okolo hviezdy, ktorý je v planetárnej sústave Fomalhautu analógiou Kuiperovho pásu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]