Robert Michels

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Robert Michels (* 9. január 1876, Kolín nad Rýnom – † 2. máj 1936, Rím) bol nemecký sociológ, bližšie špecifikoval myšlienky Gaetana Moscu a aplikoval ich na vývoj sociálnodemokratickej strany Nemecka. Na tomto základe sformuloval "železný zákon oligarchie". Pozoruhodná je aj jeho politická dráha, ktorá ho viedla od sociálnej demokracie cez syndikalizmus k fašizmu.

Železný zákon oligarchie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zákon vyjadruje predstavu, že vo všetkých organizáciách pôsobia mechanizmy a tendencie, ktoré nutne vedú k vzniku oligarchie (vláde niekoľkých najmocnejších osôb) ako mocenskej štruktúry. Michels sa snažil tento zákon demonštrovať na príklade politických strán a odborových zväzov. Vedenie veľkých komplexných organizácii sa vždy skôr či neskôr zvrtne k oligarchii, keď sa začne viac zaujímať o uchovanie si nadobudnutej moci ako o pôvodné ciele skupiny/organizácie. Každá organizácia sa delí na vedúcu menšinu a vedenú väčšinu, pričom o všetkých dôležitých otázkach rozhoduje menšina.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Demokraciu znemožňujú tri tendencie spočívajúce v podstate organizácií, ľudskej prirodzenosti a politického boja.

Michels zdôrazňuje, že každá veľká organizácia musí vytvoriť byrokraciu, aby si udržala efektivitu - denno denne musí robiť veľa rozhodnutí, ktoré nemôže robiť množstvo neorganizovaných členov. Musí vzniknúť centralizácia a moc tak končí v rukách niekoľkých osôb. Táto skupina - oligarchia - bude používať všetky prostriedky potrebné k udržaniu a ďalšiemu zvýšeniu svojej moci.

Tento proces je ďalej posilnený delegovaním úloh. Delegovanie súvisí nedostatkom možností pre veľký počet osôb stretávať sa a tiež javmi davovej psychológie, keď ľudia majú potrebu byť vedení. Delegovanie vedie k špecializácii - rozvoju vedomostí, zručností a zdrojov vo vedení. Toto ešte viac vzďaľuje vedenie od radových členov.

Byrokracia teda zo svojej podstaty vedie k centralizácii moci u jej vodcov. Vedenie tiež rozhoduje o sankciách a odmenách. Má sklon odmeňovať tých, ktorí majú rovnaké názory, čo nevyhnutne vedie ku samo-udržujúcej sa oligarchii. Vedenie ovláda tok informácií, cenzurujúc to, čo nechce aby vedeli radoví členovia. Členovia sú učení poslúchať autority a prejavujú malú iniciatívu. Byrokratické odosobnenie a odobratie moci jednotlivca nad ním samým, spôsobuje, že ľudia poslúchajú moc až príliš, skôr rituálne než vedome, ľudia rezignujú na svoje postavenie, lebo vedia, že aj tak nič nezmôžu.

Príklady a výnimky[upraviť | upraviť zdroj]

Príklad, ktorý Michels použil v knihe Political Parties (1911), bola Sociálno-demokratická strana Nemecka.

Veľkosť a zložitosť organizácie je tiež dôležitá pre Železný zákon. Počas 1970. a na začiatku 1980. rokov, nemeckí Zelení vyvinuli vedomú snahu predísť dôsledkom Železného zákona. Ktokoľvek mohol byť alebo mohol odstrániť straníckeho činiteľa. Nemali žiadne stále úrady a úradníkov. Aj najmenšie rutinné rozhodnutia mohli byť predložené na diskusiu a voľby. Kým bola strana malá, tieto protioligarchické opatrenia mali určitý úspech. Avšak keď sa organizácia zväčšila a strana bola úspešnejšia, potreba účinne súperiť vo voľbách, financovať a organizovať demonštrácie, a spolupracovať po zvolení s inými stranami, viedla Zelených ku konvenčnejšej štruktúre a praxi.

Známou výnimkou železného zákona oligarchie boli Medzinárodné typografické odbory (ITU). Podľa Seymoura Martina Lipseta, hlavnou príčinou bol spôsob vzniku odborov. Na rozdiel od iných, organizovaných zhora dole, ITU mali silné miestne odbory, ktoré si cenili autonómiu. To bolo ďalej posilnené typom tlačiarskej ekonomiky, ktorá pracuje prevažne na miestnych a regionálnych trhoch, s malou konkurenciou z iných oblastí. Ďalej, existencia frakcií pomohla realizovať kontrolu nad oligarchickými tendenciami v celoštátnom ústredí. Nekontrolovaní vodcovia majú sklon prideliť si vysoké platy a nie sú ochotní vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu. So silnými frakciami, pripravenými zverejniť márnotratnosť, vodcovia sa ku štedrým odmenám neodhodlali.

Prevencia voči vzniku oligarchie[upraviť | upraviť zdroj]

Aby organizácie predišli tendenciám smerujúcim k oligarchii, autoritárstvu a byrokracii, musia zabezpečiť pár krokov:

  1. musí byť zachované postupníctvo vedenia, tak aby si nikto nestihol upevniť svoje postavenie natoľko, že by sa už nedal odstrániť
  2. lídri nesmú získať absolútnu kontrolu nad centralizovanou administratívou

Pokiaľ sa udržuje komunikácia a rozhodnutia sa robia spoločne medzi lídrami, pritom sa udržiava výmena vedenia, byrokracia vzniká ťažšie.