Romulus Augustus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Podobizeň Romula Agusta na rímskej minci

Flavius Romulus Augustus, často nazývaný Romulus Augustulus (Augustulus je zdrobnenina od Augustus = Vznešený), (* asi 461 – 463 – † asi po 507) bol posledným cisárom Západorímskej ríše. Iróniou osudu sa volal Romulus ako legendárny zakladateľ Ríma a zároveň Augustus ako prvý rímsky cisár.

Jeho otec Orestes, pôvodom z Panónie, dávnejšie pôsobil v službách Attilu ako jeho tajomník a diplomat, potom bol dôstojníkom v rímskej armáde. Roku 475 ho západorímsky cisár Julius Nepos povýšil do hodnosti magister militum a patricija a urobil ho veliteľom germánskych žoldnierov – foederátov – v Itálii. Aby si Orestes získal ich podporu pri realizácii svojho úmyslu ovládnuť Západorímsku ríšu, sľúbil im tretinu územia Itálie.

Orestes 28. augusta 475 prevzal moc v Ravenne, ktorá bola od roku 402 sídlom západorímskych cisárov, a prinútil Julia Nepota k úteku cez more do Dalmácie. Za cisára vyhlásil 31. októbra 475 svojho syna Romula. Keďže ten nebol plnoletý a nemohol sám vládnuť, skutočným panovníkom sa stal jeho otec.

Necelý rok po uchopení moci predstúpila pred Oresta delegácia germánskych foederátov s požiadavkou o pridelenie sľúbeného územia. Keď to odmietol, foederáti sa vzbúrili. Svojho vodcu Odoakera 23. augusta 476 vyhlásili za kráľa. Oresta 28. augusta 476 pri Piacenze zajali a hneď aj popravili.

Odoaker sa zmocnil Ravenny, Romula Augusta zajal a prinútil vzdať sa trónu. Odoaker nedosadil bábkového cisára, ani proti germánskej nadvláde už nikto nepovstal, preto sa touto udalosťou zo 4. septembra 476, alebo roku 1229 od založenia Ríma, ako sa vtedy počítalo, skončili dejiny Západorímskej ríše. V tom čase však neznamenala žiadny významný prelom.

Odoaker ušetril život Romula Augusta a poslal ho do exilu k príbuzným do Kampánie; niektoré zdroje uvádzajú, že mu dokonca pridelil ročnú penziu. Ďalšie roky prežil Romulus Augustus v opevnenej vile Castellum Lucullanum na ostrovčeku v neapolskom prístave. Posledná zmienka, ktorá sa k nemu môže vzťahovať, je z roku 507.

Podľa niektorých historikov bol posledným právoplatným rímskym cisárom Julius Nepos, ktorý vládol v Dalmácii až kým ho roku 480 nezavraždili.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]