Rondo (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rondo alebo rondó (staršie rondeau) je hudobná forma, založená na niekoľkonásobnom návrate výraznej témy, pričom jej jednotlivé nástupy sú vystriedané iným hudobným materiálom – medzivetami alebo novými, samostatnými témami.

S najstaršou formou ronda sa stretávame v stredovekých tanečných piesňach v 13. storočí, v ktorých sa striedal sólový spev (couplet) so zborovým refrénom (refrain). Tento princíp sa neskôr preniesol aj do inštrumentálnej hudby. Najstaršou formou ronda v inštrumentálnej hudbe je couperinovské rondo (Francois Couperin) v 17.-18. storočí. Neskôr sa rozvinuli aj dalšie formy ronda.

Podľa počtu striedavých tém a spôsobu ich striedania rozoznávame rondá piatich typov:

  • Nižšie typy ronda:
    • couperinovské (rondo I. typu)
    • rondo II. typu – malé rondo
    • rondo III. typu – veľké rondo
  • Vyššie typy ronda:
    • rondo IV. typu
    • rondo V. typu

Obidve rondá IV. a V. typu sa nazývajú tiež sonátové rondá.

Téma ronda[upraviť | upraviť zdroj]

Téma ronda, ktorá sa v každom type ronda viacnásobne vracia, býva melodicky aj rytmicky výrazná, ľahko zapamätateľná. Z hľadiska formy je rondo v niektorom type stavby krátkej piesne, t. j. väčšinou je periodické. Charakter témy ronda závisí od toho, v akom tempe je skladba. Pokiaľ nie sú samostatnou skladbou, rondá prvých dvoch typov sú zvyčajne pomalou časťou sonátového cyklu, rondá III. až V. typu rýchlou, väčšinou poslednou časťou cyklu, vtedy mávajú spravidla humorný charakter.

Nižšie typy ronda[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rondo I. typu (Couperinovské) je monotématickým typom ronda, pretože má len jednu výraznú tému. Medzi jej návratmi znie stále nová medziveta. Téma ronda sa vracia vždy v hlavnej tónine. Medzivety vychádzajú z materiálu témy alebo prinášajú vlastný materiál, ale je menej závažný. Môžu vybočiť do blízkych tónin. Väčšinou sú krátke, majú úlohu pripraviť návrat témy ronda. Téma ronda znie stále v pôvodnej podobe, alebo je čiastočne variovaná. Rondo môže uzatvárať kóda.
  • Rondo II. typu – malé rondo je bitematickým typom ronda, pretože obsahuje dve samostatné témy, ktoré sú voči sebe kontrastné charakterom, tempom, stavbou i tóninou. Ide teda o striedanie dvoch tém. Tento typ ronda je rozvinutím piesňovej formy reprízového typu. Téma ronda sa vracia často variovane, alebo aspoň s obohateným sprievodom a to v hlavnej, prípadne rovnomennej tónine. Kontrastná téma máva oproti téme ronda neperiodickú stavbu, rýchlejšie tempo, býva uvádzaná v niektorej z príbuzných tónin – dominantnej alebo paralelnej. Posledný text tejto témy spravidla pripravuje nástup témy ronda, preto zvyčajne už nenastupuje medziveta. Rondo ukončuje buď téma, alebo ešte pripojená krátka kóda.
  • Rondo III. typu – veľké rondo je polytématickým typom ronda, pretože obsahuje najmenej tri samostatné témy, ktoré sú navzájom kontrastné charakterom, tempom, stavbou aj tóninou. Téma ronda sa vracia aj v tomto type vždy v hlavnej prípadne v rovnomennej tónine, často vo variovanej podobe. Každá nová témy prináša novú tóninu. Opäť platí, že téma ronda je stavaná periodicky, ostatné témy neperiodicky. Medzi nimi sa môžu vyskytovať medzivety. Rondo končí buď návratom témy ronda alebo kódou.

Vyššie typy ronda[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššie typy ronda sú kombináciou rondovej a sonátovej formy, preto sa nazývajú tiež sonátové rondá. So sonátovou formou majú spoločný predovšetkým tonálny plán najmä rondo V. typu, ktoré obsahuje úplnú sonátovú expozíciu a reprízu. Spoločným znakom môže byť aj čiastočné rozvedenie témy ronda alebo inej témy, ktoré sa niekedy nachádza v strednej časti vyšších typov ronda. Z hľadiska témy (najmä rondo V. typu) je tu opäť podobnosť so sonátovou formou, v tématickom kontraste a krajných dieloch ronda (rondo IV. typu obsahuje dve kontrastné témy, rondo V. typu tri čo je vlastne obdoba hlavnej témy, vedľajšej témy a záverečnej témy v expozícii sonátovej formy).

Od sonátovej formy sa tieto typy ronda líšia predovšetkým strednou časťou v ktorej uvádzajú novú, s krajnými dielmi kontrastujúcu tému. Ak sa v rozvedení sonátovej formy objaví nová téma, má epizodický charakter, dôraz je na rozvedení tém expozície. V sonátovom ronde je nová téma v strednom dieli širšie koncipovaná na väčšej ploche a ak sa tu nachádza aj rozvedenie niektorej témy, nie je na ňom taky dôraz, ako v sonátovej forme.

  • Rondo IV. typu obsahuje 3 kontrastné témy v trojdielnom usporiadaní.

1. diel: Téma ronda je v periodicky stavanej piesňovej forme v hlavnej tónine, rýchlom tempe. Po medzivete, ktorámoduluje do dominantnej alebo paralelnej tóniny nastupuje v tejto novej tónine vedľajšia veta (zvyčajne menej výrazna ako v sonátovej forme). Nasleduje opäť téma ronda v halvnej tónine.

2. diel: Prináša novú tému, ktorá je tiež v piesňovej forme, ale je v pomalšom tempe a v tónine, ktorá ešte nebola uvedená(paralelnej, subdominantnej a pod.). V tomto dieli môžu byť aj prvky rozvedenia.

3. diel: Je reprízou 1. dielu, ale s tonálnym vyrovnaním. Uzatvárať ho môže kóda.

Podobne ako v 1. dieli aj medzi jednotlivými dielmi sa môžu nachádzať medzivety, ktoré prekonávajú tonálny rozdiel.

  • Rondo V. typu obsahuje 4 témy, opäť v trojdielnom usporiadaní: expozícia, stredný diel, repríza. Na rozdiel od IV. typu ronda má v expozícii 3 kontrastné zémy, čím sa zhoduje so sonátovou formou.

1. diel: Po téme ronda v hlavnej tónine a po medzivete nastupuje vedľajšia téma v dominantnej alebo paralelnej tónine, v tej istej tónine zostáva aj záverečná téma.

2: diel: Nastupuje široko koncipovaná nová téma, pričom sa často v tomto dieli vyskytnú tiež prvky rozvedenia.

3. diel: Prináša reprízu expozície, opäť s tonálnym vyrovnaním. Väčšinou nasleduje malý alebo veľký typ kódy (niekedy má tvar druhého rozvedenia).

Vyššie typy ronda, ak nie sú samostatnou skladbou, vyskytujú sa v rámci sonátového cyklu ako posledná finálna časť. Majú vždy rýchle tempo a často aj dramatický charakter.