Sonáta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sonáta (z tal. s(u)onare – hrať) je dielo z oblasti klasickej hudby určené pre sólový nástroj (predovšetkým klavír), duo sólového nástroja (najmä sláčikového) a klavíru, ale tiež pre duo alebo trio iných nástrojov.

Sonáta pozostáva zvyčajne zo štyroch častí, ktoré formálne reprezentujú sonátový cyklus. Veľmi časté sú aj trojčasťové sonáty, v ktorých je zvyčajne vynechaná tretia, tanečná časť.

Sonáta sa uplatnila najmä v nemeckej hudbe, ale tiež vo francúzskej a v 20. storočí aj ruskej hudbe. Najvýznamnejšími skladateľmi sonát boli Ludwig van Beethoven, Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Fryderyk Chopin, Johannes Brahms, Alexandr Nikolajevič Skriabin, Sergej Sergejevič Prokofiev a ďalší.

Typy sonát[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejšie typy sonát podľa nástrojového obsadenia sú:

Ďalej sa sonáty delia na druhy:

Sonatina 
drobnejšia a interpretačne jednoduchšia sonáta. Existujú aj typy, ktoré v názve majú slovo sonáta, ale jej charakteristikám nezodpovedajú.
Sonata da camera 
skladba najčastejšie tanečného charakteru, je podobná suite, pre sólový nástroj doprevádzaný generálbasom.
Sonata da chiesa 
suita pre dva sólové nástroje a generálbas.
tzv. triová sonáta 
hudobná forma obľúbená hlavne v baroku pre tri hlasy – dva vyššie sólové nástroje a generálbasový doprovod. V skutočnosti ju však hrajú štyri nástroje, bas je podporený aj nejakým hlbším nástrojom (violončelo, kontrabas...). Táto forma tiež nemá nič spoločné s klasickou sonátovou formou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sonáta na českej Wikipédii.