Baroková hudba

Francúzsky hudobný skladateľ Jean-Baptiste Lully

Český hudobný skladateľ František Benda

Čembalo (harpsichord, klavecin) holandskej výroby

Nemecký hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel

Husle od talianskeho majstra Stradivariho

Nemecký hudobný skladateľ Georg Philipp Telemann

Notový zápis sonáty Johanna Sebastiana Bacha (1720)

Taliansky hudobný skladateľ Tomaso Albinoni

Antonio Vivaldi: Oratorio Juditha triumphans, RV 644 (1716)

Baroková hudba je súčasť barokového umenia, ucelená slohová epocha vo vývoji európskej klasickej hudby, trvajúca od začiatku 17. storočia do polovice 18. storočia. Vyznačovala sa prechodom od polyfónie k monódii, zavádzala sa nová notačná prax (generálny bas) a spev sa realizoval so sprievodom akordických hudobných nástrojov, ako lutna alebo čembalo.

Pomenovanie

Baroková hudba mala spočiatku rôzne iné pomenovania, ako napr. sprevádzaná monódia, generál bas či generalbasszeitalter. Základ totiž tvoril basový tón, na ktorý sa podľa pravidiel novovzniknutej harmónie ukladali ďalšie hlasy. Pojem generalbass zeitung používal ešte v 19. storočí hudobný teoretik Hugo Riemann (1849 – 1919). Pojem baroková hudba bol zavedený až v roku 1920 a prvýkrát ho použil Kurt Sachs.

Vplyvy na vývoj hudby

Pre barokovú hudbu malo veľký význam aj výtvarné umenie, najmä sochárstvo, pretože tak ako v soche, aj v hudbe sa znázorňovali hlboké pocity, pátos, monumentálne až tragické nálady, ktoré mohli vyústiť afektom (Extáza Svätej Terézie). Rovnako ako v ostatných druhoch umenia, aj hudbu veľmi ovplyvnil meniaci sa svetonázor, neustály súboj medzi katolíckou a protestantskou cirkvou, nekonečné vojny a posilňovanie absolutizmu. Popri náboženskom mysticizme a viere sa do popredia dostával človek, viera vo vlastné schopnosti a svoj rozum. Napriek všetkým prekážkam nebolo možné zabrániť vývoju vo všetkých odvetviach umenia, a tak i hudba prechádzala väčšími či menšími zmenami, ktoré vytvorili jej charakteristické črty. Významnými filozofmi tohto obdobia boli Baruch Spinoza alebo Ignác z Loyoly. Vďaka inkvizičným praktikám boli mnohí učenci za svoje pokrokové názory, ktoré sa nezhodovali s učením cirkví, prenasledovaní, vylučovaní z cirkvi a dokonca upálení ako kacíri (Giordano Bruno, Mikuláš Kopernik).

Vývoj hudby

Jedno z možných rozdelení barokovej hudby je na:

• 1600 – 1650 – ranobarokovú hudbu – prevládal hlavne taliansky vplyv;
• 1650 – 1710 – hudbu vrcholného baroka – významne bola ovplyvnená francúzskou hudbou;
• 1710 – 1750 – neskorobarokovú hudbu – prevládalo zjednocovanie regionálnych štýlov

Charakteristika hudby

Výrazové zložky hudby

Rozvíjajú a menia sa kompozičné princípy. Melódie sa neradia pod seba a nie sú rovnocenné. Hlavná melódia je vo vrchnom hlase a je doprevádzaná akordmi. Táto zmena si vynútila aj zmenu tónin. Prešlo sa od systému stredovekých módov k durovým a molovým stupniciam. Keďže sa upustilo od zložitosti viachlasu a pozornosť sa zamerala na jednu melódiu, začala byť táto melódia ozdobnejšia a klenutejšia. Vzniká baroková citovosť vyjadrená melodickou ozdobnosťou. Barokoví umelci si dávali záležať na ozdobách, dokonca interpreti sami vydávali knihy ozdôb. Takúto učebnicu ozdôb napísal napr. flautový virtuóz Johann Joachim Quantz. Harmonické myslenie takisto značne zjednodušilo rytmus. Novinkou baroka bolo tempové označenie skladieb.

Hudobné nástroje

Najdokonalejšou skupinou nástrojov boli sláčikové nástroje, ktoré okrem kontrabasu, ktorý zatiaľ ešte neexistoval, dosiahli najvyššiu formu dokonalosti. Nástrojári ako Giuseppe Guarneri, Nicolò Amati či Antonio Stradivari sú dodnes obdivovaní a ich nástroje sú nenapodobiteľné. Dychové nástroje ešte menili svoj tvar aj mechaniku. Používali sa všetky drevené dychové nástroje, okrem klarinetu, ktorý zatiaľ neexistoval. Nemali však ešte moderný klapkový systém. Z plechových dychových nástrojov sa používala trúbka ladená do Es, zvaná clarina. Medzi nové barokové klávesové nástroje čembalo (nazývané aj virginal, harpsichord, clavecin (klavsen)).

Nové hudobné formy

Formy vokálno-inštrumentálne

• Opera – je syntetický hudobno dramatický útvar, v ktorom sa uplatňujú všetky druhy umenia – výtvarné, herecké, tanečné, spevácke...Spev sa však vždy pred ostatnými umeniami uprednostňuje.
• Oratórium – formovo podobné opere, ale je prevádzané koncertne, staticky nie divadelne, bez syntézy ďalších umení. Písali sa oratória duchovné aj svetské.
• Kantáta – forma určená pre jedného speváka, ktorý spieva dve tempovo kontrastné árie.

Hudobní skladatelia

Podrobnejší zoznam skladateľov, pozri Zoznam barokových hudobných skladateľov

Talianski hudobní skladatelia

• Tomaso Albinoni (1671 – 1751)
• Arcangelo Corelli (1653 – 1713)
• Gaetano Latilla (1711 – 1788)
• Benedetto Marcello (1686 – 1739)
• Claudio Monteverdi (1567 – 1643)
• Giovanni Battista Pergolesi (1710 – 1734)
• Niccolò Piccinni (1728 – 1800)
• Alessandro Scarlatti (1660 – 1725)
• Domenico Scarlatti (1685 – 1757)
• Antonio Vivaldi (1678 – 1741)

Nemeckí hudobní skladatelia

• Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)
• Christoph Demantius (1567 – 1643)
• Johann Joseph Fux (1660 – 1741)
• Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
• Giovanni Girolamo Kapsberger (1580 – 1651)
• Hieronymus Praetorius (1560 – 1629)
• Michael Praetorius (1571 – 1621)
• Heinrich Schütz (1585 – 1672)
• Georg Philipp Telemann (1681 – 1767)

Francúzski hudobní skladatelia

• Francois Couperin (1668 – 1733)
• Jean-François Dandrieu (1682 – 1738)
• Jacques Champion (1555 – 1642)
• Jean-Baptiste Lully (1632 – 1687)
• Charles Racquet (1598 – 1664)
• Jean-Philippe Rameau (1683 – 1764)

Anglickí hudobní skladatelia

• John Bull (1562 – 1628)
• Thomas Ford (1580 – 1648)
• Tobias Hume (1569 – 1645)
• Thomas Lupo (1571 – 1627)
• Henry Purcell (1659 – 1695)
• Thomas Tomkins (1572 – 1656)
• John Ward (1571 – 1638)

Španielski hudobní skladatelia

• Juan Bautista Comes (1568 – 1643)
• Sebastian Aguilera de Heredia (1565 – 1627)
• Matheo Romero (1575 – 1647)
• Antonio Soler (1729 – 1783)

Portugalskí hudobní skladatelia

• Manuel Cardoso (1566 – 1650)
• Manuel Rodrigues Coelho (1555 – 1635)
• Filipe de Magalhães (1571 – 1652)

Holandskí hudobní skladatelia

• Guillielmus Messaus (1589 – 1640)
• Jan Pieterszoon Sweelinck (1562 – 1621)

Poľskí hudobní skladatelia

• Adam Jarzębski (1590 – 1648)
• Mikołaj Zieleński (? – 1616)

Českí hudobní skladatelia

• František Benda (1709 – 1786)
• Šimon Brixi (1693 – 1735)
• Bohuslav Matěj Černohorský (1684 – 1742)
• Adam Michna z Otradovic (1600 – 1676)
• Josef Ferdinand Seger (1716 – 1782)
• František Tůma (1704 – 1774)
• Pavel Josef Vejvanovský (1639 – 1693)
• Jan Zach (1699 – 1773)
• Jan Dismas Zelenka (1679 – 1745)

Slovenskí hudobní skladatelia

• Juraj Pavlín Bajan (1721 – 1792)
• Samuel Capricornus (1628 – 1665)
• Johann Kusser (1626 – 1696)
• Edmund Pascha (1714 – 1772)
• Jozef Pantaleón Roškovský (1734 – 1789)
• Daniel Sinapius-Horčička (1640 – 1688)
• Benedikt Szöllösi (1609 – 1656)
• Juraj Tranovský (1592 – 1637)
• Ján Šimbracký (? – 1675)
• Zachariáš Zarewutius (1605 – 1667)

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baroková hudba

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.