Jan Pieterszoon Sweelinck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jan Pieterszoon Sweelinck
Jan Pieterszoon Sweelinck
nizozemský organista a hudobný skladateľ

Narodenie 1562
Deventer, Nizozemsko
Úmrtie 16. október 1621
Amsterdam, Nizozemsko

Jan Pieterszoon Sweelinck (1562, Deventer, Nizozemsko - 16. októbra 1621, Amsterdam, Nizozemsko) bol nizozemský hudobný skladateľ a organista, jeden z najväčších virtuózov hry na klávesové nástroje 16. a 17. storočia. Ako skladateľ tvorí spojnicu medzi vrcholnou renesanciou (posledná veľká osobnosť nizozemskej vokálnej polyfónie) a začínajúcim barokom.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa na jar roku 1562 v rodine organistu Pietra Swybbertszoona Sweelincka. Jeho otec sa skoro odsťahoval do Amsterdamu, aby sa stal organistom v Oude Kerk, kde potom bude celý život pôsobiť aj Jan Pieterszoon. Prvé hudobné vzdelanie získal zrejme od otca, ktorý však zomrel roku 1573, o jeho ďalších štúdiách nie sú známe žiadne vierohodné informácie. Od roku 1580 až do svojej smrti pôsobil ako organista v amsterdamskom kostole Oude Kerk. Roku 1590 sa oženil s Claesgen Puynerovou, splodil s ňou šesť detí. Zomrel 16. októbra 1621. Väčšinu svojho života strávil v Amsterdame, zriedka cestoval do susedných miest. Jeho vplyv šírili predovšetkým jeho žiaci, ktorí za ním prichádzali z celého Nizozemska, Holandska a severného pobrežia Nemecka. Sweelinckov vplyv sa prejavuje v tzv. severonemeckej škole, ktorá zahŕňala skladateľov pre klávesové nástroje severonemeckej oblasti: Heinrich Scheidemann, Matthias Weckmann, Nicolaus Bruhns, Dietrich Buxtehude.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

V svojich skladbách sa inšpiruje talianskymi vplyvmi (renesančná polyfónia, benátska technika dvojzborovosti), ktoré kombinuje s vplyvmi anglických virginalistov (melodické ozdoby a diminúcie).

Klávesové skladby[upraviť | upraviť zdroj]

Zachovali sa iba v opisoch Sweelinckových žiakov:

  • 13 chorálových variácií
  • 10 (veľkých) fantázií (niektoré zdroje uvádzajú 14 monotematických fantázií)
  • 4 (niektorí uvádzajú 6) echo-fantázie
  • 15 tokát
  • 8 variácií na svetské piesne (inšpirované Johnom Bullom)

Vokálne skladby[upraviť | upraviť zdroj]

(viac ako 250):

  • 3 knihy šansónov (vydané 1592-1594)
  • žalmy (v 4 dieloch 1604,1613,1614 a 1621)
  • madrigaly
  • motetá

Známe diela pre organ[upraviť | upraviť zdroj]

  • Echo-fantázie: iónska (SwWV 253) a aiolská (SwWV 275)
  • Ballo del Granduca (SwWV 319)
  • Toccata Malle Sijmen (SwWV 323)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • česká, holandská a dolnosaská Wikipédia
  • Petrucci Music Library
  • F. Klinda: Organ v kultúre dvoch tisícročí