Rudolf Lančarič
| Rudolf Lančarič | |
| Narodenie | 14. august 1914 Grenville, Pensylvánia, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február 1951 (36 rokov) Praha, ČSR |
Rudolf Lančarič (* 14. august 1914, Grenville, Pensylvánia, USA – † 17. február 1951 Praha) bol pracovník bezpečnosti, ktorý bol zatknutý spolu so skupinou „Šefik Kevič a spoločníci“ a v procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu bol krivo obvinený z velezrady a vyzvedačstva a popravený.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Rudolf Lančarič sa narodil 14. augusta 1914[1] v Grenville, Pennsylvánia, USA. V roku 1922 sa s rodičmi a súrodencami vrátil na Slovensko.[2]
Od októbra 1935 do októbra 1937 absolvoval vojenskú prezenčnú službu pri pešom pluku v Bratislave, kde dosiahol hodnosť desiatnika. Od 1. apríla 1939 do 4. apríla 1944 slúžil na Hlavnom veliteľstve žandárstva, odkiaľ ho prepustil zo služby kvôli zamlčiavaniu nemanželského dieťaťa. Od 19. apríla 1944 do 19. mája 1945 pracoval vo výrobných podnikoch. Po 2. svetovej vojne sa vrátil do Národnej bezpečnosti, kde agilne vykonával čiernu prácu. Štátna bezpečnosť (ŠtB) pomáhala vtedy ešte spriateleným súdruhom z Juhoslávie riešiť ich záujmy na území Československa, najmä vyhľadávanie ukrývajúcich sa bývalých členov Ustaše. V tejto súvislosti ho so Šefikom Kevičom zoznámil na jar 1947 jeho nadriadený podplukovník Rudolf Viktorin. Poveril ho sprevádzaním Keviča počas jeho návštevy Nitry, kde mal vypočúvať údajnú agentku americkej spravodajskej služby Bosilku Perše.[2]
Dňa 6. apríla 1950 bol zatknutý a v procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu bol krivo obvinený z velezrady a vyzvedačstva. Štátny súd v Prahe ho 2. septembra 1950 odsúdil na trest smrti, Najvyšší súd rozsudok potvrdil a Rudolf Lančarič skončil 17. februára 1951 na popravisku.[2]
Lančarič riadil pri prenasledovaní Viliama Žingora (tzv. žingoriáda) Zoru Adamcovú, bývalú sekretárku politika Jána Lichnera, ktorá sa po februári 1948 dostala do vyšetrovacej väzby ŠtB. Po prepustení začala pod nátlakom spolupracovať s ŠtB.[3] Je iróniou osudu, že Lančarič bol teda v procese so Šefikom Kevičom a spol. odsúdený skôr ako Viliam Žingor, ktorého pomáhal dostať do väzenia.[2]
„...spolčili sa navzájom a s ďalšími osobami na pokus o zničenie samostatnosti alebo ústavnej jednotnosti republiky, o rozvrátenie ľudovodemokratického zriadenia, spoločenskej a hospodárskej sústavy republiky (…) a za tým účelom vstúpili do priameho styku s cudzou mocou“ a tejto cudzej moci vyzradili štátne tajomstvá. V prípade Rudolfa Lančariča bolo obzvlášť závažnou okolnosťou, že bol osobitne povinný zachovávať štátne tajomstvo, k čomu sa zaviazal služobnou prísahou. Prokurátor sa vo svojej argumentácii opieral o výsledky vykonštruovaných procesov s Lászlóm Rajkom, z ktorých mal údajne vyplynúť zámer Josipa Broza Tita o vybudovanie tzv. „Dunajskej federácie“ ktorá by bola mimo dozoru ZSSR.[2]
Rudolf Lančarič bol popravený 17. februára 1951 v Prahe. Rehabilitovaný bol v roku 1964 na základe vyšetrenia Inšpekcie Ministerstva vnútra.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rudolf Lančarič (14. 8. 1914 – 17. 2. 1951) – Ústav pro studium totalitních režimů [online]. www.ustrcr.cz, [cit. 2020-09-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f PALKO, Vladimír. Rudolf Lančarič – obeť Stalinovej honby na Tita [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2020-09-18]. Dostupné online.
- ↑ JABLONICKÝ, Jozef. Podoby násilia [online]. Bratislava : Kalligram, 2000, s. 155 – 156., [cit. 2020-09-18]. Dostupné online.