Rukojemnícka dráma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cvičenie zásahu pri braní rukojemníkov

Rukojemnícka dráma alebo rukojemnícka kríza je označenie situácie, pri ktorej subjekt (podozrivý) násilne zadržiava jednu alebo viacero osôb (rukojemníkov) s cieľom zlepšiť vyjednávaciu pozíciu, splniť záväzok (napr. umožnenie úteku podozrivému), blokovať zákrok zásahovej jednotky a pod., zvyčajne pod hrozbou zabitia rukojemníkov.[1]

Rukojemník je človek, ktorý svojim vedomým postojom zodpovedá za životy iných.

Na Slovensku je tento trestný čin definovaný § 185 Trestného zákona ako branie rukojemníka: „Kto sa zmocní rukojemníka a hrozí, že ho usmrtí alebo že mu spôsobí ujmu na zdraví alebo inú ujmu s cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel...“ V medzinárodnom práve je náležitým dôležitým právnym dokumentom Medzinárodný dohovor proti braniu rukojemníkov prijatý Valným zhromaždením OSN 17. decembra 1979 (č. 21931).[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hancerli, Suleyman. Negotiation, Communication, and Decision Strategies Used by Hostage/crisis Negotiators. University of North Texas, May 2008, 264 pp. ISBN 9780549790211. p. 8 – 9.
  2. United Nations. Treaty Series, vol. 1316, p. 205 – 211; and depositary notifications C.N.209.1987.TREATIES-6 of 8 October 1987 and C.N.324.1987.TREATIES-9 of 1 February 1988 (procès-verbal of rectification of the original Russian text). Dostupné na internete.>