Rychlebské hory

	Rychlebské hory
	poľ. Góry Złote
	pohorie
Štáty	Česko, Poľsko
Regióny	Moravsko-sliezsky kraj, Dolnosliezske vojvodstvo
Časť	Krkonošsko-jesenická sústava
Najvyšší bod	Smrk
- výška	1 126 m n. m.
Rozloha	276 km² (27 600 ha)
	Poloha pohoria
	Wikimedia Commons: Góry Złote
	Geografický portál

Rychlebské hory (poľ. Góry Złote, nem. Reichensteiner Gebirge) je pohorie na rozhraní Moravy a Poľska. Je súčasťou Krkonošsko-jesenickej sústavy a jedným z najopustenejších pohorí v krajine. Najvyšší vrch Smrk dosahuje nadmorskú výšku 1 126 m n. m.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie sa nachádza na západe Českého Sliezska v Javorníckom výbežku, severozápadne od mesta Jeseník. Je hraničným pohorím medzi historickým Sliezskom a Kladskom. Pohorie je oddelené Kladským sedlom od masívu Králického Sněžníka a Ramzovským sedlom od Hrubého Jeseníka.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie získalo svoj názov podľa poľského mesta Złoty Stok („zlatý svah“), česky Rychleby, nemecky Reichenstein, ktoré susedí s Bílou Vodou.

Hlavné vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Smrk (1 126 m n. m.) – najvyšší vrch, nachádzajúci sa blízko historického trojmedzia Moravy, Sliezska a Kladska
Travná hora (1 125 m n. m.) – sa nachádza 3 km severozápadne od Ostružnej
Polská hora (1 106 m n. m.) – je vzdialená 8 km severozápadne od Ramzovej

Celkovo je v českej časti Rychlebských hôr 17 vrchov presahujúcich nadmorskú výšku 1 000 m n. m., ktoré sú sústredené najmä v južnej časti pohoria.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi turisticky najatraktívnejšie časti patrí dostupnejší i hornatejší juh pohoria, kde sa nachádzajú horské strediská Ostružná, Ramzová a Petříkov. Obľúbeným cieľom turistov, bežkárov i cyklistov je chata Paprsek. Známe sú tiež Nýznerovské vodopády, zrúcanina hradu Rychleby, rozhľadňa na Borůvkovej hore či Šafářova skala.