Síran cínatý
| Síran cínatý | |||||||||||||||||||||||||
-sulfat.png) | |||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | SnSO4 | ||||||||||||||||||||||||
| Systematický názov | síran cínatý | ||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biely prášok, delikvescentný | ||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 214,773 g/mol | ||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 378 °C | ||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | rozkladá sa na SnO2 a SO2 | ||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 4,15 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | 33 g/100 ml (25 °C, voda) | ||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7488-55-3 | ||||||||||||||||||||||||
| ChemSpider | 21106484 | ||||||||||||||||||||||||
| SMILES | [O-]S(=O)(=O)[O-].[SnH2+2] | ||||||||||||||||||||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||
Síran cínatý (SnSO4) je chemická zlúčenina cínu, síry a kyslíka. Je to biela pevná látka, ktorá je schopná zo vzduchu pohltiť dostatočné množstvo vody, aby vznikol roztok. Táto vlastnosť sa nazýva delikvescencia. Síran cínatý možno pripraviť zámenou kovu medzi cínom a síranom meďnatým:[1]
- Sn (s) + CuSO4 (aq) → Cu (s) + SnSO4 (aq)
Síran cínatý je vhodným zdrojom cínatých iónov, ktoré nie sú znečistené cinčitými iónmi.
Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
V pevnom stave sú síranové anióny prepojené mostíkmi O-Sn-O. Každý atóm cínu je viazaný tromi atómami kyslíka, ktoré sú usporiadané do pyramídy, s väzbovou dĺžkou 226 pm a väzbovými uhlami 79°, 77,1° a 77,1°. Ostatné vzdialenosti Sn-O sú dlhšie, ich vzdialenosť je 295-334 pm.[2][1]
Mriežkové parametre síranu cínatého sú a = 8,80 Å, b = 5,32 Å, c = 7,12 Å.[3]
Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]
LD50 pri perorálnom podaní u potkana je 2207 mg/kg, u myši je to 2152 mg/kg.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b GREENWOOD, N. N.; EARNSHAW, Alan. Chemistry of the elements. Oxford : Pergamon Pr, 1989. (Repr.) ISBN 978-0-08-022057-4. S. 451.
- ↑ The crystal structure of tin(II) sulphate. Acta Crystallographica Section B, 1972, s. 864–867. ISSN 0567-7408. DOI: 10.1107/S0567740872003322.
- ↑ DONALDSON, J. D.; PUXLEY, D. C.. The crystal structure of tin(II) sulphate. Acta Crystallographica Section B: Structural Crystallography and Crystal Chemistry, 1972-03-15, roč. 28, čís. 3, s. 864–867. Dostupné online [cit. 2023-07-01]. ISSN 0567-7408. DOI: 10.1107/S0567740872003322. (po anglicky)
- ↑ Tin (inorganic compounds, as Sn) [online]. www.cdc.gov, 2018-11-02, [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tin(II) sulfate na anglickej Wikipédii.