Saint Chamond

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
St. Chamond
Tank St. Chamond

Tank St. Chamond

Základná charakteristika
Posádka 8 mužov
Dĺžka 8,83 m (korba)
Šírka 2,67 m
Výška 2,36 m
Hmotnosť 22 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 11 až 19 mm
Hlavná zbraň 75 mm kanón Model 1897
Sekundárne zbrane 4x 7,5 mm guľomety Hotchkiss M1914
Pohon a pohyb
Pohon benzínovy 4-valec Panhard-Levassor
70 kW (90 k)
Odpruženie pružiny
Max. rýchlosť 12 km/h po ceste
8,5 km/h v teréne
Pomer výkon/hmotnosť 4 hp/tona
Dojazd 60 km
Priechodnosť stúpanie 32°, stena 0.4 m,
priekopa 2.4 m, brod 0.8 m

Saint Chamond alebo H-16 bol prvý francúzsky ťažký tank. Vznikol počas 1. svetovej vojny a prvýkrát bol použitý v boji v apríli roku 1917. Hoci pomalý, ťažký a poruchový, v 1. svetovej vojne splnil svoju úlohu "ochrancu" pechoty.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj začal vo februári 1916; v priebehu necelých dvoch mesiacov vytvorili konštruktéri firmy FAMH pod vedením plukovníka Rimaliu projektovú dokumentáciu ťažkého útočného tanku, ktorého úlohou malo byť prelomenie nemeckej obrany. Koncom apríla 1916 bol projekt predstavený odborníkom generálneho štábu francúzskej armády, ktorí ho schválili a FAMH tak získala zákazku na 400 kusov tanku známeho pod označením Saint Chamond.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podvozkový systém bol použitý z pásového traktora Holt, čo výrazne zjednodušovalo návrh a znižovalo výrobné náklady. Takisto trup bol konštrukčne jednoduchý: tvorila ho kostra zo zváraných oceľových nosníkov, na ktoré sa nitovaním upevňoval pancierový plech. Pancier mal rôznu hrúbku: vpredu 15, na bokoch 8,5 a v zadnej časti 8 mm. Tank nemal otočnú vežu, zbrane boli umiestnené v trupe. Kombinácia dlhého trupu a krátkeho podvozku sa ukázala neskôr ako problematická, keďže komplikovala prekonávanie širokých zákopov.

Tank bol nepriamo poháňaný štvorvalcovým benzínovým motorom Panhard s výkonom 85 až 90 koní. Ten však samotný tank nepoháňal, ale roztáčal generátor, ktorý vyrábal elektrický prúd (130 A, 400 V). Ten poháňal dva elektromotory, jeden pre každý z pásov. Palivové nádrže boli pancierované a mali objem 250 litrov - to dávalo tanku dojazd cca 60 km pri rýchlosti 8 km/hod. Povodne mal prototyp bočnice, ktoré mali chrániť podvozok pred ostreľovaním; pri testoch sa však medzi ne a pásy dostávali kamene a konáre, ktoré ich často poškodili, navyše bol k podvozku sťažený prístup. Preto sa vo finálnom návrhu od nich upustilo.

Hlavnou zbraňou bolo delo ráže 75 mm, uložené v čele, napravo od strednej osi vozidla. Spočiatku sa jednalo o delo špeciálnej konštrukcie, neskôr ho však nahradil univerzálny kanón Schneider 1897. Muníciou bolo 106 7.25 kg granátov vystreľovaných rýchlosťou 529 m/s a dostrelom 1,5 km. Kanón bol málo pohyblivý vo všetkých smeroch (do 10°), mierilo sa otáčaním vozidla.
Ďalšiu výzbroj predstavovali 4 guľomety Hotchkiss 1914, vpredu, vzadu na na každom z bokov. Tank do nich niesol cca 7500 kusov nábojov.

Posádku tvorilo 8 mužov: vodič, veliteľ, dvaja delostrelci a štyria guľometníci.

K zmenám v konštrukcii dochádzalo aj počas výroby: pre zapadanie do rozmočenej pôdy postupne narástla šírka pásov z 324 až na 500 mm, predný pancier bol zosilnený na 17 mm, namiesto rovnej strechy sa objavila šikmá, odolnejšia voči ostreľovaniu, pôvodne 2 veliteľské vežičky v prednej časti sú zredukované na jednu vľavo a poklop vpravo.

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Tanky vytvárali tankovú skupinu s 12 vozidlami (AS31-AS42). Tri tankové skupiny tvorili tankový pluk.

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tank bol po prvý krát nasadený do bojov 1. svetovej vojny v apríli 1917 v bitke pri Berry-au-Bac, kde bolo do boja proti Nemcom nasadených 48 vozidiel, pričom spolu s nimi útočilo i 208 stredných tankov Schneider CA-1. Saint Chamondy však paradoxne do boja prakticky nezasiahli, pretože ich ešte predtým vyradili technické problémy.

5. a 6. mája 1917 zasiahlo do boja u Laffo 12 tankov Saint Chamond (AS31) a 19 Schchneider CA-1. Tanky síce prelomili línie nemeckej obrany, no straty boli vysoké: 6 Chamondov a 6 Schneiderov. V tomto boji sa ukázala problematická priechodnosť ťažkého tanku, kedy strata 4 kusov bola spôsobená ich uviaznutím.

Po podpise Brestlitovského mieru v marci 1918 Nemci presunuli svoje sily na západ v pokuse od dobytie Paríža. 9. júna proti nim stála 3. francúzska armáda a na severe sa preskupovala 1. francúzska armáda. Celkovo bolo do bojov nasadených 163 tankov Schneider a Saint Chamond, straty činili 73 kusov. Tanky sa osvedčili predovšetkým v ničení guľometných hniezd, čím znižovali straty pechoty.

Posledné väčšie nasadenie tankov Saint Chamond bolo 18. júla 1918, kedy X., XI. a XII. pluk podporovali útok dvoch francúzskych a jednej americkej pešej divízie.

Celkovo boli tanky Saint Chamond v bojoch 1. svetovej vojny nasadené 375-krát. Po podpísaní prímeria boli postupne vyraďované z výzbroje a/alebo prestavané na obrnené transportéry. Do súčasnej doby sa zachoval jediný kus, ktorý bol zrekonštruovaný a je vystavený v Musée des Blindés v meste Saumur.

Odvodené vozidlá a nasledovníci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Le Char Kesson - nemal výzbroj a slúžil ako obrnený transportér pechoty

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pejčoch Ivo: Obrněná technika 13 – První světová válka, vydavateľ Svět křídel, Cheb, 2014. ISBN 978-80-87567-45-6