Salmonelová enteritída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Salmonelová enteritída
Salmonella enterica serovar typhimurium 01.jpg
Salmonella enterica
Klasifikácia
MKCH-10 A02: Iné infekcie salmonelami (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Salmonelová enteritída alebo salmonelóza je črevné infekčné ochorenie, ktorého vyvolávateľom sú sérotypy poddruhu I. druhu Salmonella enterica, s výnimkou Salmonella typhi a Salmonella paratyphi A, B a C. Typickým príkladom týchto sérotypov sú Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Celkovo existuje viac ako 2000 rôznych sérotypov, ktorých presné odlíšenie má najmä epidemiologický význam.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • A02: Iné infekcie salmonelami
    • A02.0: Salmonelová enteritída (Salmonelóza)

Zdroj infekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdrojom infekcie sú najmä domáce zvieratá – ošípané, hovädzí dobytok, kačice, a ich produkty (mlieko, mäso a vajcia).

Prenos infekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Človek sa nakazí priamo chorým zvieraťom – konzumáciou jeho nedostatočne tepelne upraveného mäsa alebo vajec; alebo môže dôjsť ku kontaminácii potravín sekundárne, napríklad počas skladovania alebo prepravy. Typicky sa človek infikuje požitím tepelne neupravených potravín (rôzne majonézy, zmrzlina, huspenina, tlačenka, nátierky, salámy a pod.).

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Na vzniku klinických príznakov enteritídy (zápalu čreva) sa podieľa baktéria aj jej toxín.

Inkubačný čas[upraviť | upraviť zdroj]

Čas od infekcie po objavenie sa prvých príznakov je pomerne krátky (6 až 36 hodín) a závisí na množstva požitého toxínu a baktérii. Baktéria i endotoxín poškodzujú črevný epitel.

Klinický obraz[upraviť | upraviť zdroj]

Ochorenie začína náhle nevoľnosťou, bolesťou hlavy a zimnicou, rýchlo nastupuje horúčka až 40 °C. Nasleduje zvracanie, bolesti brucha a hnačky. Spočiatku kašovitá stolica sa rýchlo mení na vodnatú a zeleno sfarbenú. Chorý hnačkami a zvracaním stráca veľké množstvo tekutín a elektrolytov. Tento stav pri klasickej forme trvá 2 – 3 dni, potom dochádza k pomerne rýchlej normalizácii stavu. Ľahké formy salmonelózy sa môžu prejaviť len krátko trvajúcou nevoľnosťou. Ťažká forma sa označuje ako cholera nostras, pri ktorej dochádza k veľkým, život ohrozujúcim stratám tekutín a solí. Rozvíjajú sa príznaky hypovolemického šoku, ktorý bez adekvátnej a rýchlej liečby môže skončiť smrťou. Vzácne sa môže infekcia rozšíriť krvným obehom do celého tela a vyvolať komplikácie ako ostitída, periostitída, abscesy, meningitída a pod. U detí môže niekedy prebiehať pod obrazom brušného týfu.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Opiera sa o klinický obraz akútnej otravy z jedla. Potvrdiť ju možno kultiváciou salomnelly z podozrivého jedla, stolice alebo zvratkov chorého. Možný je i sérologický dôkaz.

Diferenciálna diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou prevenciou je tepelná úprava rizikových pokrmov – toxín i baktéria sa týmto spôsobom dokonale ničí. Nutná je pravidelná kontrola hospodárskych zvierat a potravín, dodržiavanie hygienických predpisov a kontrola zamestnancov v potravinárskom priemysle.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Vo veľkej väčšine je dobrá, určujú ju hlavne prípadné komplikácie.