Salmonelová enteritída
| Wikipédia nie je lekárske konzílium. Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára.
|
| Salmonelová enteritída | |
Salmonella enterica |
|
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | A02: Iné infekcie salmonelami (odkaz) |
|
|
|
Salmonelová enteritída alebo salmonelóza je črevné infekčné ochorenie, ktorého vyvolávateľom sú sérotypy poddruhu I. druhu Salmonella enterica, s výnimkou Salmonella typhi a Salmonella paratyphi A, B a C. Typickým príkladom týchto sérotypov sú Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Celkovo existuje viac ako 2000 rôznych sérotypov, ktorých presné odlíšenie má najmä epidemiologický význam.
Obsah |
Klasifikácia [upraviť]
- A02: Iné infekcie salmonelami
- A02.0: Salmonelová enteritída (Salmonelóza)
Zdroj infekcie [upraviť]
Zdrojom infekcie sú najmä domáce zvieratá – ošípané, hovädzí dobytok, kačice, a ich produkty (mlieko, mäso a vajcia).
Prenos infekcie [upraviť]
Človek sa nakazí priamo chorým zvieraťom – konzumáciou jeho nedostatočne tepelne upraveného mäsa alebo vajec; alebo môže dôjsť ku kontaminácii potravín sekundárne, napríklad počas skladovania alebo prepravy. Typicky sa človek infikuje požitím tepelne neupravených potravín (rôzne majonézy, zmrzlina, huspenina, tlačenka, nátierky, salámy a pod.).
Patogenéza [upraviť]
Na vzniku klinických príznakov enteritídy (zápalu čreva) sa podieľa baktéria aj jej toxín.
Inkubačný čas [upraviť]
Čas od infekcie po objavenie sa prvých príznakov je pomerne krátky (6 až 36 hodín) a závisí na množstva požitého toxínu a baktérii. Baktéria i endotoxín poškodzujú črevný epitel.
Klinický obraz [upraviť]
Ochorenie začína náhle nevoľnosťou, bolesťou hlavy a zimnicou, rýchlo nastupuje horúčka až 40 °C. Nasleduje zvracanie, bolesti brucha a hnačky. Spočiatku kašovitá stolica sa rýchlo mení na vodnatú a zeleno sfarbenú. Chorý hnačkami a zvracaním stráca veľké množstvo tekutín a elektrolytov. Tento stav pri klasickej forme trvá 2 – 3 dni, potom dochádza k pomerne rýchlej normalizácii stavu. Ľahké formy salmonelózy sa môžu prejaviť len krátko trvajúcou nevoľnosťou. Ťažká forma sa označuje ako cholera nostras, pri ktorej dochádza k veľkým, život ohrozujúcim stratám tekutín a solí. Rozvíjajú sa príznaky hypovolemického šoku, ktorý bez adekvátnej a rýchlej liečby môže skončiť smrťou. Vzácne sa môže infekcia rozšíriť krvným obehom do celého tela a vyvolať komplikácie ako ostitída, periostitída, abscesy, meningitída a pod. U detí môže niekedy prebiehať pod obrazom brušného týfu.
Diagnóza [upraviť]
Opiera sa o klinický obraz akútnej otravy z jedla. Potvrdiť ju možno kultiváciou salomnelly z podozrivého jedla, stolice alebo zvratkov chorého. Možný je i sérologický dôkaz.
Diferenciálna diagnóza [upraviť]
- Gastroenteritída vyvolaná stafylokokmi – má kratší inkubačný čas, väčšinou chýbajú silné hnačky a horúčka
- Dyzentéria
- Pseudomembranózna enterokolitída
- Botulizmus
- Otrava hubami alebo ťažkými kovmi
Prevencia [upraviť]
Základnou prevenciou je tepelná úprava rizikových pokrmov – toxín i baktéria sa týmto spôsobom dokonale ničí. Nutná je pravidelná kontrola hospodárskych zvierat a potravín, dodržiavanie hygienických predpisov a kontrola zamestnancov v potravinárskom priemysle.
Liečba [upraviť]
- Náhrada stratených tekutín a solí infúziami (pri ťažších prípadoch) alebo p.o.
- Endiaron N, 1 tableta 3 x denne 5 dní, antibiotiká iba pri ťažkej forme (chloramfenikol, ampicilín, kotrimoxazol)
- Diéta
Prognóza [upraviť]
Vo veľkej väčšine je dobrá, určujú ju hlavne prípadné komplikácie.