Scholastická metóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Scholastická metóda je forma učenia praktikovaná scholastikou v jej školskej činnosti a literárna forma, ktorá sa rozvíjala a používala analogicky s touto formou učenia. V hlavných črtách rozpracoval scholastickú metódu Pierre Abélard.

Základné prvky scholastickej metódy ako formy učenia sú: je čítanie (lectio) je komentovanie čítania na základe cirkevných autorít (biblie, cirkevných mysliteľov, najmä cirkevnych otcov) je polemika k vyjasneniu sporných otázok s vynikajúcim použitím sylogistického usudzovania

Scholastická metoda ako literárna forma spočíva v tom, že sa proti sebe kladú argumenty pro et contra a sic et non. Výklad podľa spôsobu scholastickej metódy sa člení na je otázky (quaestiones) ako vychodisko je rozvedenie mienenia autorít (sentantiae auctorum) je uvedenie námietok pohanských autorov a v danom prípade odporujúcich mieneniu autorít je zodpovedanie otázok na základe mienenia autorít – riešenie problému (solutio)

V scholastickej metóde išlo o to, aby sa celé tradované a novoprichádzajúce vedenie zabudovalo do jedného všeobsiahleho teologicko-filozofického systému (summa), ktorého základom i výsledkom boli nemenné cirkevné dogmy. Scholastická metoda bola metódou potvrdzovania pravdy (rozumej cirkevných dogiem).

Scholastická metóda sa nazývala aj metódou konkordancie (concordantia catholica) – metóda vyrovnávania (zmierenia) rozporného.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.