Sedliacky barok
Sedliacky barok je stavebný sloh ľudovej architektúry, ktorý sa uplatnil prevažne v južných Čechách počas 19. storočia. I keď vychádza z klasicistskej a barokovej architektúry, ide o celkom samostatný sloh. Objavuje sa v období, keď bol barok už históriou. Najstaršie pamiatky sedliackeho baroka pochádzajú z 20. rokov 19. storočia, vrchol dosiahol asi v 60. rokoch. Jednotlivé barokové a klasicistské, ale dokonca napríklad aj neorománske prvky používa (podobne ako iné ľudové umenie) v úplne špecifických, z hľadiska čistoty pôvodného slohu vlastne chybných kombináciách, ktoré sú však veľmi pôvabné. Od svojho vzoru si totiž požičiava v podstate len ornamentálne prvky, ale napríklad úplne ignoruje tektonické princípy klasickej barokovej architektúry.
Vyskytuje sa prevažne v oblasti Soběslavských a Zbudovských Blat, ale aj v oblasti Písku, Vodňan a Třeboňe.
Najvýraznejšie stavby sedliackeho baroka v Holašoviciach boli v roku 1998 zaradené medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Obsah |
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedliacky barok
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Selské baroko na českej Wikipédii.
[upraviť] Externé odkazy
[upraviť] Fotogaléria
-
Květov, okres Písek
-
Záluží (Vlastiboř), okr. Tábor, dom č.p. 9
-
Záluží (Vlastiboř), okr. Tábor, dom č.p. 11
-
Borkovice, okr. Tábor
-
Holašovice, okr. Č. Budějovice
-
Budičovice, statok