Sedliacky barok
Sedliacky barok je stavebný sloh ľudovej architektúry, ktorý sa uplatnil prevažne v južných Čechách počas 19. storočia. I keď vychádza z klasicistskej a barokovej architektúry, ide o celkom samostatný sloh. Objavuje sa v období, keď bol barok už históriou. Najstaršie pamiatky sedliackeho baroka pochádzajú z 20. rokov 19. storočia, vrchol dosiahol asi v 60. rokoch. Jednotlivé barokové a klasicistské, ale dokonca napríklad aj neorománske prvky používa (podobne ako iné ľudové umenie) v úplne špecifických, z hľadiska čistoty pôvodného slohu vlastne chybných kombináciách, ktoré sú však veľmi pôvabné. Od svojho vzoru si totiž požičiava v podstate len ornamentálne prvky, ale napríklad úplne ignoruje tektonické princípy klasickej barokovej architektúry.
Vyskytuje sa prevažne v oblasti Soběslavských a Zbudovských Blat, ale aj v oblasti Písku, Vodňan a Třeboňe.
Najvýraznejšie stavby sedliackeho baroka v Holašoviciach boli v roku 1998 zaradené medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Obsah |
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sedliacky barok
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Selské baroko na českej Wikipédii.
Externé odkazy [upraviť]
Fotogaléria [upraviť]
-
Květov, okres Písek
-
Záluží (Vlastiboř), okr. Tábor, dom č.p. 9
-
Záluží (Vlastiboř), okr. Tábor, dom č.p. 11
-
Borkovice, okr. Tábor
-
Holašovice, okr. Č. Budějovice
-
Budičovice, statok