Sedna (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sedna (po inuitsky ᓴᓐᓇ - Sanna) bola v inuitskej mytológii bohyňou morí a matkou Severného ľadového oceánu, ktorá vraj žila na dne Severného ľadového oceánu a z ktorej bol stvorený morský život. Vládla nad Adlivunom, inuitským podsvetím.

Sedna bola krásna mladá Inuitka, pyšná na svoju krásu a tak sa nechcela vydať za akéhokoľvek ženícha. Jedného dňa jej preto otec vybral muža, na prvý pohľad zámožného poľovníka oblečeného do krásnych kožušín, ktorému ale nebolo vidieť tvár. Otec posadil Sednu do poľovníkovho kajaku a ženích si ju odviezol domov na opustený ostrov. Keď si stiahol z hlavy kapucňu, Sedna zdesene vykríkla, pretože jej ženích bol zakliaty havran.

Otec pociťoval vinu za jej nešťastie, preto sa rozhodol, že ju vyslobodí. Naložil si na kajak zásoby a vydal sa k ostrovu. Vzal odtiaľ Sednu a onedlho už veslovali naspäť domov. Rozhnevaný havran sa o tom dozvedel a snažil sa kajak potopiť. Prestrašený otec hodil Sednu do mora, ale tá priplávala späť a chytila sa okraja kajaka. Otec jej preto odrezal prsty, ktoré sa vo vode premenili na tulene a veľryby. Sedna sa už nevládala udržať nad vodou, nakoniec zmizla pod hladinou.

Krásna Inuitka nezomrela, ale premenila sa na bohyňu mora. Poľovníci k nej majú veľkú úctu. Keď sa rozhnevá a privolá búrku, musí sa k nej na dno mora potopiť šaman, aby jej prečesal dlhé čierne zauzlené vlasy. To ju upokojí, potom poľovníkom vydá korisť, aby si ju ulovili a najedli sa.

Keď inuitskí lovci chytia tuleňa, kvapnú mu do úst čerstvú vodu na znak vďaky Sedne za jej láskavosť, že im dovolila nakŕmiť ich rodiny.

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

V modernom inuitskom jazyku (Inuktitut) sa meno bohyne píše ᓴᓐᓇ alebo Sanna (vyslov /sanna/). Staršie vezrie zaznamenané misionármi boli Sana, Sanak, Sidne, Sydney. Tieto mená ale skôr reprezentovali snahy konkrétnych autorov zachytiť výslovnosť, a neposkytujú dostatočnú výpovednú hodnotu o skutočnej historickej výslovnosti. Existujú ale isté indície (náhrada zhlukov spoluhlások geminátmi), podľa ktorých mohla (aspoň v niektorých nárečiach) existovať výslovnosť „setna“, ktorú v rokoch 1883 až 1884 zapísal ako „Sedna“ etnológ Franz Boas, a toto je verzia ktorá prešla do angličtiny a iných jazykov.