Sen o Červenom pavilóne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Strana z románu

Sen o Červenom pavilóne (čín. 红楼梦, pchin-jin: Hóng lóu mèng - Chung lou meng), známy aj ako Príbeh kameňa (čín. 石头记, pchin-jin: Shítóu jì - Š’-tchou ťi) je jeden z najznámejších čínskych románov, patrí k štyrom klasickým románom čínskej literatúry. Jeho autorom je Süe-čchin Cchao, dielo bolo prvýkrát publikované až po jeho smrti.

Román je symbolickou autobiografiou, obsahuje fragmenty zo života autora, ktorý v prvých kapitolách píše, že má byť spomienkou na ženy jeho mladosti - kamarátky, príbuzné a slúžky. Hlavný hrdina je prevtelením kameňa (preto pôvodný názov), mladý človek z vyšších vrstiev, ktorý zažíva príbeh lásky. Jeho životné osudy ho však privedú k poznaniu, že život je márnosť a odchádza do kláštora. V príbehu sa odzrkadľujú vplyvy buddhizmu, má aj filozofický a sociálny podtón.

V 19. storočí sa román stal populárnym, klesol z vysokej literatúry do ľudovej a jeho obsah sa zmenil na sentimentálny ľúbostný príbeh. V dvadsiatom storočí ho literárni vedci označili za najväčší čínsky román, a dokonca o ňom vznikla samostatná veda, redológia (angl. redology, čínsky 红学).

Dielo pozostáva zo 120 kapitol, z ktorých 80 napísal sám Süe-čchin Cchao, zvyšných 40 pridal nakladateľ. Román je charakteristický obrovským množstvom postáv, ktoré v ňom vystupujú (je ich viac ako 350), ako aj detailným popisom a pozorovaním života a sociálnej štruktúry aristokratickej rodiny 18. storočia.

Jazyk románu má niekoľko vrstiev, naratív je napísaný v poloklasickom jazyku, ale dialógy sú v hovorovom jazyku, dokonca sú prítomné i dialekty. V niektorých pasážach je zvýraznená ľudovosť jazyka, ktorá pomáha utvárať charakteristiku postáv. V texte nájdeme i lyrické pasáže, fantastické a rozprávkové motívy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cchao Süe-čchin: Sen o Červenom pavilóne. Jar, Leto, 1., 2. diel, Bratislava 1996-2000, 569, 315 s. Preklad Marina Čarnogurská.