Sieťové umenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sieťové umenie je označenie používané pre projekty otvárajúce aktuálne technologické, estetické, sociálne, kultúrne, právne či politické otázky, ktoré so sebou prinášajú elektronické siete. Tie sú jeho primárnym výrazovým prostriedkom a nosičom.

Internetové umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Steve Dietz, bývalý kurátor umenia nových médií vo Walker Art Centre, tvrdí, že pre internetové umelecké projekty je internet primárnym médiom na ich zobrazovanie, archivovanie a participáciu na nich.

Internetové umenie má formy umeleckých webstránok, e-mailových projektov, umeleckého internetového softvéru, internetových alebo sieťových inštalácií, či sieťových performance. Internetové umenie je mediálnym umením. Medzi jeho podžánre patrí napríklad softvérové umenie, generatívne umenie, net.radio, browser art, spam art, či kódová poézia.

V literatúre sú pojmy internetové umenie, net art, net.art či web art používané ako synonymá. Niektoré zdroje uvádzajú net.art ako produkciu špecifickej skupiny umelcov pracujúcich s internetom v rokoch 1994-1999: Vuk Ćosić, Jodi, Alexei Shulgin, Olia Lialina a Heath Bunting. K ďalším patria Mark Amerika, Superbad (Ben Benjamin), etoy, mez, Entropy8Zuper či I/O/D.

Sieťová hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé hudobné experimenty s počítačovými sieťami prebiehali od polovice 70-tych rokov v Spojených štátoch. Známym je napríklad zoskupenie The Hub z Kalifornie, pracujúce prevažne na lokálnych sieťach. V 90-tych rokoch sa uskutočnili prvé experimenty s hudbou prostredníctvom internetu. Špecifikom sieťovej hudobnej performance je „distribuovanie“ vnímania okamihu do širšieho spektra času (kvôli latencii signálu) a priestoru.

Definícia sieťovej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

V prácach výskumníka zvukovej kultúry a organizátora experimentov v sieťovej hudbe, zvukovom a rádioumení, Gola Föllmera, termín sieťová hudba zahŕňa všetky formálne a štylistické druhy hudby, na ktorých zanechávajú viditeľné stopy špecifiká elektronických sietí. Napríklad kde elektronické siete silne ovplyvňujú proces hudobnej produkcie, hudobnú estetiku alebo spôsob akým je hudba prijímaná.

Typológia sieťovej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Föllmer analyzoval a kategorizoval vyše 70 prác, najmä z oblasti experimentálnej hudby a mediálneho umenia, ale taktiež populárnych hudobných štýlov a kompozičných techník, ako napríklad platform pre online jamming ako hudobnú spoluprácu nadiaľku. V analýze použil tri kritériá: interakcia s charakteristikami siete; interaktivita/otvorenosť; komplexnosť/flexibilita. Na základe nich identifikoval dvanásť typov sieťovej hudby, zoskupených do piatich skupín. Typy: A. diskusné fóra; B. remixové mailing listy; C. archivačné projekty; D. zvukové hračky; E. zvukové hračky vo Flashi/Shockwave; F. hyperhudba; G. inštalácie v reálnom/virtuálnom priestore; H. algoritmické inštalácie; I. nástroje; J. autorský softvér; K. sieťové performance; L. pódiové projekty. Skupiny: I. fórum (A/B/C); II. hra (D/E); III. algoritmus a inštalácia (F/G/H); IV. nástroj a workshop (I/J); V. performance (K/L).

Poetika sieťovej hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Kým rané projekty v sieťovej hudbe sa takmer výlučne zaoberajú technickými, sociálnymi a estetickými vlastnosťami internetovej komunikácie, novšie práce pracujú so sieťami ako jednými z mnohých nástrojov, spôsobov alebo tém. V produkčných technikách nachádza dve protichodné tendencie: „kompozičnú paradigmu“ a „komunikačnú paradigmu“, ktoré reprezentujú deduktívny, resp. induktívny model tvorby hudobných štruktúr.

Sieťové eventy[upraviť | upraviť zdroj]

Pomerne novým fenoménom sú sieťovo organizované stretnutia hudobníkov, vizuálnych umelcov či programátorov. Ide o celosvetové distribúcie formátu eventov s voľne formulovaným manifestom, jednotnou propagáciou (spoločná hlavička a webstránka), komunikáciou cez mailing list a bez riadenia z centrálnej inštitúcie. Konajú sa spravidla jeden večer, s rôznou periodicitou. Spomenúť možno slúchadlové koncerty Le Placard, audiovizuálne improvizácie Share, umelecko-technologické stretnutia Dorkbot, open-source konferencie Barcamp, debatno-prezentačné stretnutia Upgrade!, prezentačné stretnutia dizajnérov Pecha Kucha, či Art's Birthday alebo The Hub.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dušan Barok, 2001. Net.art. Internet ako umelecké médium. In: 3/4 revue 1/2001.
  • Ivan Stehlík, 2001. Net art: Mediálny kontext a mystifikácia. In: 3/4 revue 2/2001. pp 28-29
  • Ivan Stehlík, 2001. Browser.art. In: 3/4 revue 4/2001.
  • Ivan Stehlík, 2003. Software art. In: 3/4 revue 14.
  • Ivan Stehlík, 2003. Hacktivizmus. In: 3/4 revue 15.
  • Adam Zbiejczuk, 2003. Net.art.
  • Slávo Krekovič, Golo Föllmer: Hudba v sieti, rozhovor. In: 3/4 23-24.
  • societyofalgorithm.org, Prehľad sieťového umenia (v angličtine).
  • Golo Föllmer, 2005. Netzmusik: Elektronische, ästhetische und soziale Strukturen einer partizipativen Musik. Hofheim. (nemecky)
  • Golo Föllmer, 2004. Netzmusik / Net Music (CD-ROM – nemecky/anglicky). Príloha k: Netzmusik (= Neue Zeitschrift für Musik CLXV). Sep/Okt 2004.
  • Martín Prada, Juan, Prácticas artísticas e Internet en la época de las redes sociales, Editorial AKAL, Madrid, 2012, ISBN: 978-84-460-3517-6