Sipunkuly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sipunkuly
Sipuncula.jpg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Prvoústovce Protostomia
Skupina Špirálovce Spiralia
Línia Trochofórovce Trochozoa
Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa
Kmeň (phylum) Sipunkuly Sipuncula
Vedecký názov
Sipuncula
Rafinesque, 1814
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sipunkuly (Sipuncula) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské živočíchy s červovitým až uhorkovitým telom, veľkým až 50 cm.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Predná časť tela je zúžená a vtiahnuteľná do trupovej časti pomocou svalových retraktorov, vyliačenie je samovoľné, tlakom hemolymfy. Vpredu sú ústa s vencom krátkych obrvených tentakúl. Pokožka produkuje hrubú kutikulu, pod ňou je svalový vak z dosť zložitého systému okružných (cirkulárnych), šikmých (transverzálnych) a pozdĺžnych (longitudálnych) svalových vláken – toto usporiadanie svalstva sa na povrchu javí ako typická štvorčeková štruktúra kutikuly. Pod svalovým vakom je peritoneum – výstelka coelomovej dutiny. Coelom sa v dospelosti skladá len z dvoch častí: predná malá časť zasahuje do tentakúl, zadný priestranný oddiel je telová dutina. Coelom je nesegmentovaný, niekedy je však naznačená embryonálna segmentácia (Phascolosoma).

Atypická nervová sústava začína párovou cerebrálnou uzlinou a okolohltanovou obrúčkou, ktorá pokračuje do tela nepárovým nervovým povrazcom – je teda v podstate pásová. Črevo vytvára v tele mnoho slučiek, je preto oveľa dlhšie ako telo. Vracia sa nazad, takže anus ústi na chrbte asi v polovici dĺžky tela.

Obehová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Obehová sústava vykonáva viaceré funkcie. Dýchacím pigmentom je hemerytrín, ktorý sa nachádza v erytrocytoch (alebo amébocytoch) v hemolymfe. Obehová sústava sa pritom skladá z troch navzájom takmer oddelených systémov:

  1. priestranná coelomová dutina;
  2. systém kanálikov v stene čreva;
  3. systém kanálikov v tentakulách.

Oba spomínané systémy kanálikov majú hlavne exkrečnú funkciu, systém (3) navyše dýchaciu. Obsahujú tzv. chlorakogénny epitel – tvoria ho exkrečné bunky, ktoré hromadia metabolity v tuhom skupenstve. Po čase sa imigráciou dostávajú do telovej dutiny (1), odkiaľ ich metanefrídie odstraňujú von z tela.

Vylučovacia sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Vylučovaciu sústavu tvoria metanefrídie – odstraňujú z tela kvapalné metabolity, ako i uvoľnené chlorakogénne bunky s tuhými metabolitmi, a súčasne sú aj vývodom gonád.

Rozmnožovanie a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

gonochoristy, k oplodneniu dochádza voľne vo vode. Zo zygóty sa vyvíja zložitá trochofórová larva, ktorá má pár očiek a metanefrídie.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Poznáme asi 250 druhov z tohto kmeňa. Žijú hlavne na morskom pobreží severnej pologule. Na pobrežiach Európy najskôr stretneme Sipunculus nudus a Phascolosoma vulgare.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]