Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sirimavo Bandáranájaková
Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková

Narodenie 17. apríl 1916
Ratnapura Britský Cejlón
Úmrtie 10. október 2000 (84 rokov)
Kolombo, Srí Lanka

Sirimávó Ratvatté Dias Bandáranájaková, rodné meno Sirimavo Ratwatte Dissawa, vydatá Dias Bandaranaike, obvykle len Sirimavo Bandaranaike, (tamilsky:சிறிமாவோ ரத்வத்த டயஸ் பண்டாரநாயக்க) (* 17. apríl 1916  Ratnapura Britský Cejlón –  † 10. október 2000 Kolombo Srí Lanka) bola srílanská predsedníčka vlády sinhálskeho pôvodu. V roku 1960 prebrala úrad po svojom manželovi a stala sa prvou ženou na čele vlády na svete. Post si udržala na Srí Lanke 12 rokov, pričom sa pridŕžala nacionalistickej a socialistickej politiky. Zomrela na infarkt.

Život[1][upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v ceylónskej prominentnej budhistickej rodine 17. apríla 1916 ako Sirimavo Ratwatte. Pochádzala z rodiny Ratwatte Dissawa. Otec bol Barnes Ratwatte Dissawe a matka Rosalind Mahawelatenne Kumarihamy z Mahawelatenne Walauwa v Balangode. Bola najstarším dieťaťom spomedzi štyroch bratov a jednej sestry. Vzdelanie dostala v „St Bridget's Convent“ v Kolombe. Praktikovala budhizmus. V 1940 sa vydala za Solomona West Ridgeway Dias Bandaranaikeho, člena štátnej rady a syna vplyvného Sira Solomona Diasa Bandaranaikeho, poradcu kráľovského guvernéra.

Politická kariéra[1][upraviť | upraviť zdroj]

Sirimavo Bandaranaike po smrteľnom atentáte na jej manžela Solomona Bandaranaikeho prevzala po ňom vedenie politickej strany „Sri Lanka Freedom Party“ a viedla ju štyridsať rokov až do svojej smrti. Stala sa tiež senátorkou a viedla svoju stranu do víťazných volieb v roku 1956. Kreslo premiéra prevzala 21. júla 1960 a na jej čele bola počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Vo všeobecných voľbách v roku 1977 utrpela drvivú volebnú porážku. V roku 1980 bola zbavená mandátu kvôli zneužívaniu moci a bola jej zakázaná verejná činnosť na sedem rokov.

Politickým presvedčením socialistka pokračovala v stopách svojho manžela, znárodňovala naďalej kľúčové sektory ekonomiky, hlavne bankovníctvo a poisťovníctvo, v roku 1961 tiež zoštátnila školy dovtedy vlastnené rímsko-katolíckou cirkvou.

V období 1956 - 1961 prežívala sústavné politické otrasy, bola nútená vyhlásiť mimoriadny stav. Vypukli občianske nepokoje medzi menšinou Tamilcov a väčšinovými Sinhálcami. Tamilovia boli proti jej rozhodnutiu používať angličtinu ako úradný jazyk a proti používaniu väčšinovej sinhálčiny v celej ekonomike. Tento akt viedol k diskriminácii minority Tamilcov, bol im znemožnený prístup na všetky úradnícke a právnické posty v krajine. Vyprovokoval militantné konanie tamilských vzbúrencov aj počas nasledujúcich vlád.

Pokročilé konflikty narúšali zahraničný obchod, hlavne spoločnosti vyvážajúce ropu. Američania a Briti vyhlásili embargo voči Srí Lanke. Ako výsledok toho, Bandaranaike zaviedla svoju krajinu pod ochranu Číny a Sovietskeho zväzu. Uplatňovala politiku nezasahovania. V domácej politike utrpela vojenský puč v roku 1962 zo strany katolíckych dôstojníkov. Potom vstúpila do historickej koalície so stranou „Lanka Sama Samaja Party“ (LSSP). Na konci roku 1962 prehrala v tajnom hlasovaní a stratila nasledujúce všeobecné voľby. Po šiestich rokoch sa vrátila naspäť, jej „Spojený Front“ získal väčšinu vo voľbách v 1970.

V jej druhom období vlády bola presadená nová ústava, ktorá ukončila status krajiny ako člena Kráľovstva Commonwealthu. Cejlón bol premenovaný na Srí Lanku a vyhlásený za republiku.

Ale po 16 mesiacoch vládnutia, v 1971, sa vzbúrila ľavicová mládež. Malú srílanskú armádu zajala ich garda. Bandaranaike o tomto nemohla byť upovedomená vopred, pretože pred rokom zo strachu rozpustila výzvednú službu, pretože si myslela, že nie je voči nej lojálna. Srílanská armáda rýchlo mobilizovala svoje zálohy a snažila sa obsadiť znova oblasti obsadené vzbúrencami. Srí Lanka bola nakoniec zachránená svojou zahraničnou politikou, keď sa jej priatelia, s ktorými síce neuzatvorila žiadne zmluvy, ale vytvárala si priateľské vzťahy, ponáhľali na pomoc. India aj Pakistan poslali ozbrojené zložky do Kolomba na pomoc Bandaranaikeovej, obsadili letiská a prístavy a oslobodili ich personál. V tejto situácii sa z nej stala vodkyňa. "Bola jediným mužom vo svojom kabinete", ako to komentoval jeden z jej úradníkov počas trvajúceho nebezpečia.

Ropná kríza v 1973 poškodila srílanskú ekonomiku, vláda nemala prístup k západnej pomoci a jej ekonomickú aktivitu potláčala socialistická politika. Bandaranaike sa stávala čím ďalej tým viac intolerantnou voči kritike a zakázala nezávislú tlač, ktorej publikácie ju kritizovali. Neskôr znárodnila najväčšie noviny „Lake House“, ktoré boli oficiálnym vládnym denníkom.

Ústup od moci[upraviť | upraviť zdroj]

V 1976 sa stala viac rešpektovanou mimo štátu ako doma. Jej veľkým triumfom tohto obdobia bolo, že sa stala predsedkyňou „Non-Aligned Movement“ (Hnutie nezávislosti) a hostila mnohých politikov. Bez ohľadu na svoj medzinárodný vplyv vo svojej krajine strácala moc kvôli korupcii a klesajúcej výkonnosti ekonomiky. To viedlo jej vládu, ktorá mala 75% - nú väčšinu v parlamente, aby odhlasovali predĺženie mandátu vlády na osem rokov namiesto ústavných šesť rokov. Táto nedemokratická akcia bola hlavným dôvodom, prečo boli Bandaranaikeovej občianske práva v nasledujúcich rokoch obmedzené.

V roku 1977 utrpela porážku vo voľbách a bola zbavená občianskych práv.

V roku 1980 mala čierne dni. Stala sa politicky vylúčenou, ľudia ju odmietali. Nasledujúcich sedemnásť rokov strávila v opozícii. Napriek tomu zostávala političkou, ktorá sa pokúšala stále získať moc. Snažila sa dostať svoje deti, dcéru Čandrika a syna Anura, na najvyššie politické miesta. Ambiciózna Čandrika sa stala premiérkou krajiny v 1994, keď strana SLFP ako vodkyňa koalície získala moc vo všeobecných voľbách, v nasledujúcich rokoch bola prezidentkou.

Sirimavo Bandaranaike sa stala opäť premiérkou, no ústava bola zmenená tak, aby post premiéra bol podriadený prezidentovi, v tomto prípade jej dcére. Vo svojom úrade zotrvala niekoľko mesiacov do svojej smrti. V tomto období mala málo skutočnej moci. Zomrela v deň volieb, 10. októbra 2000.

Rodinní príslušníci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Solomon Días Bandaranaike - manžel, premiér Ceylónu v 1956-1959
  • Čandrika Kumaratunga - dcéra - 5. prezident Srí lanky v 1994-2005
  • Anura Bandaranaike - syn - minister turizmu Srí Lanky
  • Sunetra Bandaranaike -syn - filantrop

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b biografický článok - podrobný

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]