Slobodný softvér

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slobodný softvér je podľa nadácie slobodného softvéru taký softvér, ktorý poskytuje:

  • slobodu spustiť program na akýkoľvek účel (sloboda 0),
  • slobodu študovať a upravovať program (sloboda 1, ktorá vyžaduje prístup k zdrojovému kódu),
  • slobodu kopírovať program, aby bolo možné pomáhať svojim blížnym (sloboda 2),
  • slobodu vylepšiť program a poskytnúť toto vylepšenie verejnosti, aby bolo na úžitok celej spoločnosti (sloboda 3).

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol softvér najčastejšie poskytovaný s výhodami slobodného softvéru. Dodávaný softvér (ktorý bol nevyhnutný na "oživenie" hardvéru) bol poskytovaný "zadarmo", keďže náklady boli zahrnuté do nákladov na hardvér. I v 70. rokoch si programátori často vymieňali softvér podobným spôsobom, ako je to dnes pri slobodnom softvéri. Koncom 70. rokov začali firmy do svojich licencií systematicky pridávať obmedzenia pre užívateľov. V roku 1984 začal Richard Stallman pracovať na projekte GNU a o rok neskôr založil Nadáciu slobodného softvéru (Free Software Foundation, FSF).

Richard Stallman v r. 2007

Stallman zaviedol pojmy „slobodný softvér“ a „copyleft“, ktoré boli navrhnuté tak, aby dali užívateľom slobodu a aby obmedzili možnosť, že si výsledok niekto privlastní.

Termín „proprietárny softvér“ sa používa pre softvér poskytovaný pod prísnejšími licenciami, ktoré neposkytujú tieto slobody. Autorský zákon vyhradzuje väčšinu práv na úpravu, kopírovanie a distribúciu programu vlastníkovi copyrightu; softvér publikovaný pod licenciou slobodného softvéru sa výslovne vzdáva väčšiny týchto vyhradených práv.

V anglickom jazyku má slovo „free“ dva významy: „slobodný“ a „zadarmo“, výraz „free software“ možno teda pochopiť ako „slobodný softvér“ alebo „softvér zadarmo“. FSF zdôrazňuje prvý význam sloganom „free as in speech, not as in beer“ (slobodný ako „sloboda prejavu“, nie zadarmo ako "pivo zadarmo"); predávanie softvéru za peniaze nie je v rozpore s definíciou slobodného softvéru. CDčka so slobodným softvérom (ako napríklad GNU/Linux) sa bežne predávajú. Ten, kto si takéto CD kúpi, má však právo kopírovať ho a šíriť ďalej. Na druhej strane, mnohokrát pojem "softvér zadarmo" nevyhovuje definícii slobodného softvéru, pretože neposkytuje niektoré slobody -- napríklad zakazuje niektoré účely a spôsoby použitia, neobsahuje zdrojový kód, zakazuje šírenie za poplatok, atď.

Významné príklady slobodného softvéru sú: jadrá operačných systémov GNU a BSD, kompilátor GCC, debugger GDB, knižnice jazyka C, DNS server BIND, poštový server Sendmail, webový server Apache relačné databázy MySQL a PostgreSQL, programovacie jazyky Perl, Python, Tcl a PHP, oknový systém X Window System, pracovné prostredia GNOME a KDE, kancelársky balík OpenOffice.org, webový prehliadač Mozilla a grafický editor GIMP.

Najčastejšie používanou licenciou pre slobodný softvér je GNU General Public License (GPL). Príklady niektorých ďalších licencií slobodného softvéru sú: BSD licencia, GNU Lesser General Public License (LGPL), Apache License, Mozilla Public License (MPL).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]