Mozilla Firefox

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mozilla Firefox
Firefox 29.0 on Windows 8.png
Mozilla Firefox 29 in Windows 8.1
Základné informácie
Autor Mozilla Foundation
Vývojár Mozilla Foundation
Posledná stabilná verzia 34.0[1] (1. december 2014; pred 20 dňami )
Operačný systém GNU/Linux, Mac OS, Windows
Dostupné jazyky viac ako 70 jazykov vrátane slovenčiny
Typ softvéru webový prehliadač
Licencia EULA (distribuované verzia) [1]; GPL, MPL/GPL/LGPL trojlicencia (zdrojové kódy)
Ďalšie odkazy
Webová stránka mozilla.org/sk/firefox/
Commons Mozilla Firefox

Computer n screen.svg Pozri aj Informačný portál

Mozilla Firefox je grafický multiplatformový webový prehliadač, ktorý vyvíja Mozilla Foundation a stovky dobrovoľníkov. Firefox je anglické meno pre pandu červenú (Ailurus fulgens). Prehliadač je šírený ako slobodný softvér (pod licenciami MPL, GPL a LGPL). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu Mozilla Suite, s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač webových stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v Mozilla Suite. Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004.

Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie vyskakovacích (pop-up) okien, prehliadanie v kartách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005 [chýba zdroj].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dave Hyatt a Blake Ross začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži Mozilla Suite. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača Netscape, spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom Phoenix. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu Ben Goodger. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na Mozilla Firebird, až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov Mozilla Firefox.

Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti, a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná m/b (alebo mozilla/browser). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v septembri 2002 publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom Phoenix.

Názov Phoenix sa udržal len do 14. apríla 2003, kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s obchodnou značkou výrobcu BIOS-u, Phoenix Technologies (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov Firebird vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal slobodný software databázový softvér Firebird. Koncom apríla 2003 sa krátko používal názov Firebird browser, potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve Mozilla Firebird, aby sa vyhla zámene s databázovým serverom Firebird. Pokračujúci tlak zo strany komunity FLOSS si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa 9. februára 2004 z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox).

Mozilla Foundation zvolila názov „Firefox“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v počítačovom priemysle. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri 2003 proces registrácie názvu Firefox ako obchodnej značky na americkom Úrade pre patenty a obchodné známky.[2] Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v Spojenom kráľovstve, Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky.

Debian kvôli menu pod obchodnou značkou zvoliť vlastné meno IceWeasel.

Skratky[upraviť | upraviť zdroj]

Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (fire a fox, čo sa dá preložiť ohnivá líška) ale jedným slovom firefox, čo zamená panda červená. Oficiálnou skratkou preto je Fx alebo fx[3].

Značka a vizuálna identita[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážka v Xubuntu Linuxe

Osvojenie si nových značiek vizuálnej identity je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že slobodný softvér často trpí kvôli zlému vzhľadu ikony a dizajnu používateľského rozhrania a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. Jon Hicks vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší.

Logo zobrazuje štylizovanú líšku, pretože Panda červená (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"[chýba zdroj]) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.[chýba zdroj] Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie.

Ikona Firefoxu sa ako obchodná známka používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Popis:
Stará/nepodporovaná verzia Podporovaná verzia Aktuálna verzia
Verzia Dátum vydania Kódové označenie Gecko
1.0 9. november 2004 Phoenix 1.7
1.5 29. november 2005 Deer park 1.8
2.0 24. október 2006 Bon Echo 1.8.1
3.0 17. jún 2008 Gran Paradiso 1.9
3.5 30. jún 2009 Shiretoko 1.9.1
3.6 21. január 2010 Namaroka 1.9.2
4.0 22. marec 2011 Tumucumaque[4] 2.0
5.0 21. jún 2011 -
6.0 16. august 2011 -
7.0 27. september 2011 -
8.0 8. november 2011 -
9.0 20. december 2011 -
10.0 31. január 2012 -
17.0 20. november 2012 -
24.0 17. september 2013 -

Firefox 1.0[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004. Koniec podpory bol ohlásený 13. apríla 2006 po vydaní verzie 1.0.8.[5]

Firefox 1.5[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná 29. novembra 2005. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu SVG, rozšírenie grafických možností JavaScriptu (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice.

Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná.[6]

Firefox 2.0[upraviť | upraviť zdroj]

Verzia 2.0 bola vydaná 24. októbra 2006. Posledná opravná verzia 2.0.0.20 z radu 2.0 bola uvoľnená 18. decembra 2008.[7]

Zmeny vo verzii 2.0
  • Nové možnosti ochrany pred phishingom
  • Kontrola pravopisu (pri vkladaní textu do formulárov)
  • Automatické návrhy vyhľadávaných fráz (Google a Yahoo!)
  • Nový správca služieb vyhľadávania, integrovanie nových poskytovateľov služieb vyhľadávania
  • Nový prednastavený vzhľad ([2])
  • Automatické obnovenie posledného sedenia v prípade pádu aplikácie
  • Správca vzhľadu a rozšírení skombinovaný do 1 správcu - "Add-ons"
  • Možnosť undo pri zavretí stránky
  • Vylepšená podpora SVG (implementácia svg:textPath)
  • Záložky: Microsummaries [3]
  • Vylepšená podpora náhľadu a použitia Web feeds (RSS)
  • Nový inštalátor (založený na NSIS - Nullsoft Scriptable Install System)
  • Client-side session and persistent storage

Firefox 3.0[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre Gecko 1.9. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu a už nepodporuje operačné systémy Windows 95 , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie Mac OS X.[8] Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom Acid2.
Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv Places je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do GUI hostiteľského Operačného systému.[9][10] Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri 2007, avšak v tomto termíne sa podarilo vydať beta verziu. Finálna verzia 3.0 vyšla 17. júna 2008. Mozilla ukončila podporu tejto rady 30. marca 2010 po vydaní aktualizácie 3.0.19[11].

Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú:

  • nové bezpečnostné prvky
  • vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku
  • nový systém ukladania hesiel
  • zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky
  • zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru)
  • správca zásuvných modulov
  • optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte
  • správa farieb (nie je prednastavené vo východzej konfigurácii)[12]
  • rozšírená podpora SVG [13] a CSS [14]
  • Vylepšený rendering písma [15]
  • Implementácia HTML:Canvas rozšírená o API pre vykresľovanie textu [16]
  • Podpora UTF-8 v adresnom riadku [17]

Firefox 3.5[upraviť | upraviť zdroj]

Firefox 3.5 obsahuje najmä funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia SVG, niektoré selektory CSS, alebo podpora audio a video značiek zo špecifikácie HTML 5. Nová verzia bude umožňovať prepnutie do režimu Súkromné prehliadanie (Private Browsing) pri ktorom nebudú na počítači ukladané údaje (história, cookies či dáta zadané do formulárov).[18] Zmenami prešla implementácia jazyka JavaScript, prínosom ktorých je zlepšenie výkonu webových aplikácií.[19] Bola pridaná možnosť zdieľania polohy užívateľa [20] (po odsúhlasení užívateľom). Ďalšími novými funkciami sú napríklad možnosť použitia fontov umiestnených na HTTP serveri, <canvas> text a vylepšená podpora korekcie farieb.

Vývoj verzie pôvodne označenej 3.1 sa oneskoril viac, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že bolo implementovanej viac funkcionality, ako bolo pôvodne plánované. Preto bolo rozhodnuté verziu vydať ako 3.5[21]. Posledná aktualizácia 3.5.19 vyšla 28. apríla 2011[22].

Firefox 3.6[upraviť | upraviť zdroj]

Pre vývoj verzie 3.6 bol naplánovaný kratší vývojový cyklus; vývoj sa sústredil najmä na dokončenie prehliadača Fennec určeného pre malé zariadenia, ktorý je vyvíjaný na spoločnom základe s prehliadačom Firefox. Finálnej verzia 3.6 bola sprístupnená 21. januára 2010. Okrem vylepšení v oblasti podpory štandardov [23] či zvýšenia výkonu[24], nová verzia obsahuje aj nasledovné vylepšenia[25][26]:

  • vylepšené dopĺňanie formulárov (zohľadnenie frekvencie či doby predchádzajúcich použití v navrhovanom poradí)
  • integrácia podpory pre odľahčených témy ("Personas").
  • výpomoc pri kontrole aktuálnosti pluginov
  • nová záložka sa otvára ako nasledovná k aktuálnej
  • video ju možné prehrávať na celú obrazovku, podpora pre ukážkové snímky videa
  • hlavné menu môže byť skryté
  • stránka pre zjednodušenie technickej podpory (about:support)
  • pravidelná defragmentácia dát v lokálnej databáze [27]
  • Dodatočná ochrana pred zastaranými zásuvnými modulmi
  • integrácia s Windows 7

Mozilla nezvykle pridala funkcionalitu aj počas fázy údržby rady 3.6. V aktualizácii 3.6.4 implementovala beh vybratých zásuvných modulov (pluginov) vo vlastnom procese, čo prinieslo oddelenie stability prehliadača od stability týchto zásuvných modulov. Mozilla ukončila podporu pre túto verziu 23. apríla 2012 spolu s vydaním poslednej aktualizácie (3.6.28). [28]. Dĺžkou podpory 27 mesiacov sa tak stala najdlhšie podporovanou verziou prehliadača.

Firefox 4.0[upraviť | upraviť zdroj]

Vydanie verzie 4.0 bolo pôvodne naplánované na koniec roku 2010, neskôr posunuté na začiatok roku 2011[29]. V oblasti podpory štandardov sa vývoj sústredil na zlepšenie podpory HTML5 a CSS3. Novou je aj podpora technológie WebGL - podpore nového JavaScript API pre vytváranie 3D grafiky. Vývojári sa venovali zlepšovaniu výkonu aplikácie, najmä čo sa týka JavaScriptu, pričom sa pokúsili dostihnúť konkurenčné produkty[30]. Rozsiahle zmeny sa uskutočnili aj v uživateľskom rozhraní. K daľším vylepšeniam patrí použitie akcelerácie grafických kriet pri určitých operáciách, či zlepšenia v oblasti typografie[31]. Verzia 4 je prvou nepodporujúcou protokol gopher, podpora tohto protokolu je možná pomocou rozšírenia[32].

Počas vývoja bolo uvolnených 5 alfa a 12 beta testovacích vydaní[29].

Vývoj v krátkych vývojových cykloch[upraviť | upraviť zdroj]

Počnúc verziou 5.0 bol vývojový cyklus prehliadača zmenený. Nové verzie sú vydávané častejšie a s menším počtom zmien. Od verzie 6.0 je interval medzi vydaniami stanovaný na 6 týždňov [33].

Od verzie 5.0 bola vylepšená podpora štandardov, výkon aplikácie a v neposlednom rade znížená spotreba pamäte. V užívateľskom rozhraní aplikácie však došlo len ku kozmetickým zmenám [34]. V užívateľskom rozhraní verzie 6.0 je najbadateľnejšou zmenou zvýraznenie domény v adresnom riadku a zmena vzhľadu identifikácie stránok. Vývojarom pribudol nový nástroj pre test JavaScriptu kódu "Scratchpad". [35].

Keďže krátky vývojový cyklus nie je vhodný pre všetkých používateľov Mozilla.org začala poskytovať aj verziu s predĺženou podporou [36]. Prvou verziou s predĺženou podporou sa stala verzia 10, ktorá taktiež nahradí dovtedy udržovanú verziu 3.6.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podiel použitia alternatávnych prehliadačov (iných ako IE) podľa údajov StatCounter

██ Firefox

██ Chrome

██ Safari

██ Opera

██ pripojenia z mobilného terminálu

Prehliadač Mozilla Firefox bol vydaný v čase kedy mal medzi používateľmi dominantný podiel prehliadač Internet Explorer. Firefox získaval najmä týchto používateľov. V júni 2010 bol Firefox celosvetovo podľa štatistík Net Applications druhým najpoužívanejším prehliadačom s 23.81% používateľov (najpoužívanejšim bol Internet Explorer s 60.32%).[37]

Podľa odhadov organizácie Mozilla z marca 2010 používalo Firefox 350 miliónov používateľov.[38].

V júli 2010 boli všetci zamestnanci IBM (okolo 400.000) požiadaní aby použivali Firefox ako prednastavený prehliadač.[39]

Prekvapenia - tzv. Easter eggs[upraviť | upraviť zdroj]

  • about:mozilla: funkčné vo viacerých verziách. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:mozilla.
  • about:robots: funkčné vo verzii 3.0. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:robots.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://www.mozilla.org/en-US/firefox/34.0/releasenotes/
  2. Obchodná značka Firefox, USPTO
  3. Mozilla Firefox 1.5 Release Notes (FAQ)
  4. http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/
  5. Firefox 1.0.8 Security and Stability Release and End-of-Life for 1.0.x
  6. Firefox 2.0.0.4 and Firefox 1.5.0.12 Security and Stability Update
  7. Poznámky k vydaniu 2.0.0.19
  8. www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html (po anglicky)
  9. blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/ (po anglicky)
  10. arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux
    (po anglicky)
  11. https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/
  12. Firefox 3 Beta 2 Release Notes (po anglicky)
  13. Mozilla SVG Status (po anglicky)
  14. CSS improvements in Firefox 3 (po anglicky)
  15. Firefox 3: Fonts and text (po anglicky)
  16. Drawing text using a canvas (po anglicky)
  17. Firefox 3: UTF-8 support in location bar (po anglicky)
  18. JasnaPaka Blog: Firefox 3.1 nově s podporou private módu (po česky)
  19. Mozilla Firefox 3.5 - Poznámky k vydaniu
  20. Geolokalizácia vo Firefoxe
  21. Shiretoko to be named Firefox 3.5
  22. Firefox 4.0.1, 3.6.17 and 3.5.19 security updates now available. Mozilla Developer News: (2011-04-28). prístup: 2011-04-29.(po anglicky)
  23. Firefox 3.6 for developers (po anglicky)
  24. JavaScript speedups in Firefox 3.6 (po anglicky)
  25. Mozilla sprístupnila finálnu verziu Firefoxu 3.6 (po slovensky)
  26. wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes (po anglicky)
  27. Firefox 3.6 bude pravidelně defragmentovat své úložiště (po česky)
  28. Upcoming Firefox Support Changes, March 23rd, 2012 (po anglicky)
  29. a b https://wiki.mozilla.org/Releases
  30. http://arewefastyet.com
  31. Mozilla Firefox 4 Beta Release Notes
  32. https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2
  33. https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar (po anglicky)
  34. Mozilla Firefox 5.0 Release Notes
  35. Přehled novinek vydaného Firefoxu 6. Mozilla CZ: (2011-08-16). prístup: 2011-08-22.(po česky)
  36. https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport Proposal (po anglicky)
  37. Browser Market Share for June, 2010. Net Applications: (2010-06-01). prístup: 2010-07-20.(po anglicky)
  38. Erica Jostedt (2010-03-31). Introducing the Mozilla State of the Internet Report. prístup: 2010-04-01.(po anglicky)
  39. Saying it out loud: IBM is moving to Firefox as its default browser. Bob Sutor: (2010-07-01). prístup: 2010-07-02.(po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mozilla Firefox na anglickej Wikipédii.