Sociálne trhové hospodárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sociálne trhové hospodárstvo alebo sociálna trhová ekonomika je hospodárstvo (ekonomický systém), ktoré sa vyznačuje týmito črtami: ochrana a podpora súkromného vlastníctva, konkurencia bez monopolov, voľná tvorba cien a stabilita penažného obehu, ekonomická samostatnosť a zodpovednosť podnikateľov, obmedzené ekonomické funkcie štátu.

Súkromné vlastníctvo je predpokladom konkurencie a voľnej tvorby cien, ako aj samostatnosti podnikateľov a ich zodpovednosti za výsledky hospodárenia. Zospoločenštenie výroby vedie k poklesu efektívnosti hospodárstva, k nehospodárnemu využívaniu výrobných činiteľov a k oslabovaniu podnikateľskej aktivity.

Koordinujúcu funkciu plní voľná tvorba cien, pričom sú však možné obmedzené zásahy štátu. Predpokladom fungovania sociálneho trhového hospodárstva je stabilita peňažného obehu, ktorú má zabezpečovať peňažná a úverová politika. Odmieta sa inflácia, osobitne politika deficitného financovania a plnej zamestnanosti. Dôležitým princípom sociálneho trhového hospodárstva je vymedzenie funkcií a právomoci štátu v hospodárskej oblasti. Hospodárska činnosť štátu sa orientuje na podporu trhových foriem organizácie hospodárstva, a nie na riadenie jeho procesov. Nástroje štátneho regulovania nemajú narúšať pôsobenie trhových síl. Priebeh reprodukčného procesu by mal štát regulovať predovšetkým nástrojmi peňažnej a úverovej politiky. V rámci toho by mal predovšetkým ovplyvňovať vytváranie optimálnych národohospodárskych proporcií, stanovovať potrebné a zároveň reálne tempo ekonomického rastu a usilovať sa v rámci možností štátu o spravodlivé rozdeľovanie. Touto činnosťou má štát zabezpečiť dostatočný priestor samoregulujúcim silám v hospodárstve, voľnú tvorbu cien a ekonomickú rovnováhu.

Model sociálneho trhového hospodárstva vychádza z koncepcie ordoizmu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.