St. Kilda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
St Kilda*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo
Typ kombinovaná
Kritériá iii, v, vii, ix, x
Identifikačné č. 387
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 57°49′0″S 8°35′0″Z / 57,81667°S 8,58333°Z / 57.81667; -8.58333
História zápisu
Zápis 1986  (10. zasadnutie)
Dodatky 2004 a 2005
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
St. Kilda na snímke NASA

St. Kilda (škótskou gaelčinou: Hiort) je unikátne škótske súostrovie, ktoré leží v Atlantickom oceáne, 64 kilometrov západne od Vonkajších Hebríd. Ostrovy sú považované za akúsi raritu v novodobej histórii a to vďaka svojej takmer dokonalej izolovanosti až do 16. storočia, ktorá však pokračovala až kým sa nezačal rozvíjať na tomto území turizmus. Na súostroví sú veľké kolónie morských vtákov, medzi nimi sú i dnes ohrozené druhy. Veľkosť populácie podľa odhadov nikdy neprekročila počet 200 ľudí. Dnes je územie neobývané, poslední obyvatelia ostrovy opustili na vlastnú žiadosť v roku 1930.

St. Kilda patrí do majetku organizácie National Trust for Scotland a je od roku 1986 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že ostrovy boli osídlené od doby bronzovej. Malá miestna populácia prakticky až do 18. storočia nemala veľa príležitostí stretnúť sa s ostatnými národmi a tak ich životné návyky zostávali dlho bez akýchkoľvek zmien. Obstarávanie potravy spočívalo v zbere a v love morských vtákov, jednoduchom rybolove, neskôr chove ovcí. V roku 1697, kedy St. Kildu navštívil Martin Martin činila populácia 180 ľudí. Neskôr sem návštevné lode zavliekli choleru a kiahne, čo zapríčinilo úbytok populácie. V roku 1727 prišlo na ostrovy niekoľko rodín z ostrova Harris, aby úbytok nahradilo. Okolo roku 1758 bol počet miestnych tesne pod stovkou, čo viac-menej platilo ďalších sto rokov. Emigrácia 36 obyvateľov do Austrálie v roku 1851 bola tak drastická, že už sa počet obyvateľov nikdy nezvýšil. Po prvej svetovej vojne opustilo územie 36 ostrovčanov a ostalo tu len 37 ľudí v roku 1928. 29. augusta 1930 opustilo posledných 36 obyvateľov St. Kildy ostrovy a presídlilo na škótsky polostrov Morvern.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovy sú domovom mnohých morských vtákov, vrátane suly, ktorých tu žije 24 percent svetovej populácie – celkom 30 000 párov. Vedľa ostrova Bass Rock ide o jednu z najväčších svetových kolónii. Okrem súl sa na St. Kilde nachádza asi 49 000 párov víchrovníčka malého, čo je celkom 90 percent európskej populácie. Známa severská alka bielobradá sa tu vyskytuje vo veľkej stotridsaťtisícovej kolónii a to predstavuje 30 percent britskej kolónie. Na ostrovoch je možné nájsť orieška hnedého a naturalizovaný druh ryšavky krovinnej, ktorá sa prispôsobila miestnym ostrovným podmienkam a získala počas dlhého obdobia prispôsobovania niekoľko odlišností, rovnako ako Myš domová. Tá sa tu vyvinula v originálny poddruh Mus musculus muralis. Ďalším ojedinelým zástupcom fauny je Soayská ovca, anglicky Soay sheep (Ovis aries), pomenovaná podľa kildského ostrova Soay. Teraz však väčšia časť populácie z 2000 kusov žije na susednej Hirte, kam boli prepravené.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko teórii o pôvode mena. Žiadny svätec nie je známy pod menom Kilda. Haswell-Smith (2004) konštatuje, že meno St Kilda sa prvý raz objavilo na nizozemskej mape v roku 1666. Predpokladá sa, že bol názov odvodený z mena Norse sunt kelda. Martin Martin, ktorý ostrov navštívil v roku 1697 tvrdil, že je St. Kilda meno po jednom miestom obyvateľovi.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Súostrovie predstavujú zvyšky zaniknutého prstenca sopky vyrastajúcej z morského dna približne 40 metrov pod hladinou. Jednotlivé ostrovy sú zložené z magmatu, v ktorom má výrazné zastúpenie gabro a žula.

Hirta (670 ha) je najväčší ostrov a zaberá viac než 78% celkovej rozlohy tohto súostrovia. Nasleduje Soay ('ostrov ovcí') s 99 hektármi (247 akrov) a Boreray, ktorý má 77 hektárov (190 akrov). Soay je 0,5 kilometra severozápadne od Hirty, Boreray 6 kilometrov na severovýchode.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému St. Kilda

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku St. Kilda (Skotsko) na českej Wikipédii.