Stara reka (stredný prítok Marice)
| Stara reka | |
| Стара река | |
| rieka | |
 Stara reka v centrálnej časti mesta Peštera
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Zdrojnica | Západné Rodopy |
| - poloha | Bataška planina |
| - výška | 1 743 m |
| - súradnice | 41°52′51″S 24°08′41″V / 41,8808°S 24,1447°V |
| Ústie | Marica |
| - poloha | Govedare |
| - výška | 183 m |
| - súradnice | 42°08′30″S 24°30′10″V / 42,1417°S 24,5028°V |
| Dĺžka | 61 km |
| Povodie | 350 km² (35 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 2,74 m³/s |
  | |
| Wikimedia Commons: Stara reka, Bulgaria in Peshtera | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stara reka (bulh. Стара река),[1][2] známa aj ako Pešterska Stara reka (bulh. Пещерска Стара река),[1][2] alebo Pešterska reka (bulh. Пещерска река),[2] je západorodopská rieka v okresoch Batak, Peštera a Bracigovo v Pazardžickej oblasti a okresoch Kričim a Stambolijski v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2]
Názov v hornej časti toku[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka sa v hornej časti toku nazýva Černa reka (bulh. Черна река), názov Stara reka (bulh. Стара река) získava po sútoku s riekou Biala reka (bulh. Бяла река) juhovýchodne od mesta Batak.[2]
Priebeh toku[upraviť | upraviť zdroj]
Vyviera juhovýchodne od vrchu Orlovec v rodopskom podcelku Bataška planina[1] v nadmorskej výške 1 743 m n. m..[2] Spočiatku rieka tečie[1][2] severným až severovýchodným smerom[2] úzkou,[2][1] zalesnenou,[1] miestami kaňonovitou[2] dolinou cez mesto Batak až do mesta Peštera[1][2] (výnimku tvorí prietok malou kotlinou Bataška kotlovina, kde sa dolina rozširuje).[2]
Pri Peštere sa dolina rieky druhýkrát rozširuje po tom, čo vtečie do kotliny Pešterska kotlovina, neskôr sa však opäť zužuje a získava charakter prielomu počas prietoku peštersko-bracigovským úpätím Rodop. Pri dedine Biaga[2] sa tok tretíkrát rozširuje[2] a rieka vteká na územie kotliny Isperichovsko pole,[1][2] kde od juhu[2] a východu obteká svahy rodopských hrebeňov Besaparski ridove[1][2] a neskôr vstupuje na územie Hornotráckej nížiny,[2] kde sa pri dedine Govedare[1][2] v nadmorskej výške 183 m n. m.[2] vlieva do rieky Marica.[1][2]
Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]
- Biala reka (bulh. Бяла река) (P)
- Karlăška reka (bulh. Карлъшка река) (P)
- Srăbska reka (bulh. Сръбска река) (P)
- Dermen dere (bulh. Дермен дере) (P)
- Marčovo dere (bulh. Марчово дере) (Ľ)
- Dlăbočina (bulh. Длъбочица) (Ľ)
- Novomachlenska reka (bulh. Новомахленска река) (P)
- Pizdica (bulh. Пиздица) (P)
- Ravnogorska reka (bulh. Равногорска река) (P)
- Luda reka (bulh. Луда река) (P)[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka je dlhá 61 km[1][2] a odvodňuje územie s rozlohou 350 km², čo je približne 0,66 % povodia Marice.[2] Ide o pravý prítok rieky Marica.[1] Najvodnatejšia je rieka počas apríla a mája. Najmenej vody v rieke tečie v priebehu septembra. Priemerný ročný prietok pri ústí rieky je približne 2,74 m³/s.[2]
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Časť vody na hornom toku rieky je odklonená do vodnej nádrže Batak, nižšie sa voda z rieky využíva pre vodnú elektráreň Peštera, ako aj na zavlažovanie častí Hornotráckej nížiny (kotlina Pazardžiško-Plovdivsko pole).[1]
Obývané miesta[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka preteká cez územie miest Peštera a Batak a dedín Biaga, Isperichovo, Kurtovo Konare[1][2] a Novo selo.[2]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Stara reka v centrálnej časti mesta Peštera -
Stara reka
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 521 – 522. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 470. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stara reka (stredný prítok Marice)
