Strombolská erupcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma erupcie strombolského typu.
Popis: 1. prachovo-popolový mrak, 2. lapili, 3. Spád vulkanického popola, 4. lávová fontána, 5. vulkanická bomba, 6. lávový prúd, 7. vrstvy lávy a popola, 8. stratum, 9. dajka, 10. prívod magmy, 11. magmatický krb, 12. sill.

Strombolská erupcia (pomenovaná podľa sopky Stromboli) je relatívne pokojný typ sopečnej erupcie. Je charakterictická pravidelným vyvrhovaním žeravých úlomkov a sopečných bômb menšej veľkosti do blízkeho okolia, pričom tieto vyvrženiny spravidla stihnú vychladnúť (resp. nie celkom vychladnúť, ale prejsť z rozžeraveného stavu, keď svietia oranžovým jasom do chladnejších stavov, keď majú tmavú farbu), kým dopadnú na zem. Ich dráha letu je pomerne krátka, väčšinou sa vŕšia v okolí krátera a vytvárajú tzv. troskový kužeľ. Celkový objem vyvrženín býva malý. láva vyprodukovaná erupciou strombolského typu je dosť viskózna a často býva „spenená“ v dôsledku úniku rozpustených plynov a pár.

Strombolské erupcie majú spravidla pravidelne sa opakujúce vyvrhovania materiálu z krátera a doba ich trvania môže byť aj niekoľko rokov. Napr. erupcia sopky Paricutín trvala takmer nepretržite po dobu deviatich rokov (1943 – 1952).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]