Studená fúzia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Studená fúzia je jadrová reakcia, pri ktorej dochádza k fúzii atomárnych jadier za nízkych teplôt (dokonca už za izbovej teploty) a tlakov, pričom sa uvoľňuje značné množstvo energie.

Vzhľadom na pravdepodobnostný charakter kvantovej mechaniky je isté, že k fúzii za nízkych teplôt dochádza. Zatiaľ čo priaznivci studenej fúzie ju považujú za perspektívnu cestu, ktorá by vyriešila energetickú krízu ľudstva, väčšina fyzikov experimenty, ktoré by mali dokazovať existenciu javu, odmieta a o reálnosti studenej fúzie pochybuje. Dosiaľ sa nepodarilo takéto experimenty opakovane uskutočniť.

Studená fúzia je preto oficiálne špekulatívnou a nedokázanou teóriou. Prvý pokus, ktorý údajne potvrdzoval existenciu takejto reakcie, uskutočnili v roku 1989 dvaja vedci, Dr. Stanley Pons a Dr. Martin Fleischmann z Univerzity v Utahu. Pri experimentoch s elektrolýzou ťažkej vody D2O namerali prebytok tepla, ktorý bolo možné vysvetliť iba jadrovým procesom. Pokus bol odvtedy mnohokrát zopakovaný, ale podobné výsledky neboli nikdy preukázateľne potvrdené. Vo všeobecnosti sa má za to, že išlo iba o chybu a nepresnosť v meraní. Pons a Fleischmann boli vystavení kritike za úpravu získaných výsledkov tak, aby dokazovali emisiu gama žiarenia, ktoré je typické pre jadrovú fúziu. Výskum možnosti studenej jadrovej fúzie napriek tomu nejaký čas ešte pokračoval kvôli zaujímavým ale nepresným výsledkom a kvôli lákavej možnosti vytvárať relatívne čistú energiu pri bežných teplotách. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch sa vynaložilo niekoľko desiatok miliónov dolárov na experimenty so studenou jadrovou fúziou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]