Sumachovec fermežový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sumachovec fermežový

Sumachovec fermežový v meste Agi Nakatsugawa, Japonsko
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Toxicodendron vernicifluum
Fred Alexander Barkley, 1937
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sumachovec fermežový[2] alebo sumach fermežový[3] (lat. Toxicodendron vernicifluum, synonymá: Toxicondendron verniciferum, Toxicodendron verniciflua, Rhus verniciflua, Rhus vernicifera) je strom z rodu sumachovec (Toxicodendron), alternatívne zaraďovaný do rodu sumach v širšom zmysle (Rhus s. l.)[4][5][6][7][2]. Pochádza z Číny a indického subkontinentu. V súčasnosti sa pestuje v regiónoch Číny, Kórey a Japonska. Zo stromov sa získava živica (urušiol), ktorá sa následne používa ako vysoko odolný lak (uruši).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Sumachovec fermežový je vždyzelený strom, rastie do výšky 3 až 10 m. Konárová stopka je dlhá 7 až 14 cm, obsahuje 7 až 19 listov. Listy sú dlhé 6 až 13 cm spolu s listovými stopkami, sú čepeľového tvaru, poskladané sú do tvaru prísediacich listov.[8] Semenník je zrastený z 3 lístkov a iba jeden z nich je fertilný (plodný). Horná časť piestika (čnelka), cez ktorú prerastá peľové vrecúško k vajíčku, má vnútri kanálik a je vystlaný žľaznatou pokožkou. Tyčiniek je päť a majú podobu zahrotených nitiek. Plodom je červená alebo hnedá jednosemenná kôstkovica guľôčkového tvaru. Plody bývajú pokryté jednoduchými a žľaznatými chĺpkami. Základnou zložkou jeho miazgy je organická zlúčenina - polymérovaná živica urušiol, ktorá je tvrdá a veľmi krehká.[9][10]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Živica a lak[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v článkoch: Urušiol a Uruši

Lak sa zbiera v zárezoch v kôre. V týchto zárezoch sa miazga skoncentruje a zberač (kaiko/urušikaki), ju špachtľou naberie do bambusovej nádoby. Existujú dva postupy zberu laku: prvý (jódžógaki) šetrný - udržiavací zber a druhý (korošigaki), ktorý nepočíta s prežitím stromu a preto má o mnoho väčšiu výťažnosť. Dnes sa prevažne používa druhý postup teda korošigaki. Zárezy vytvárajú lievik 22 až 25 vodorovných rezov pod sebou na kmeni 10 ročného stromu a následne koncentrujú svetložltú miazgu. Pred aplikáciou na základný materiál, ktorý sa má lakovať sa miazga (urušiol) prefiltruje, tepelne upraví, poprípade zafarbí. Tvrdnutie nanesenej miazgy vyžaduje jej „sušenie“ v teplej, vlhkej komore alebo skrini (furo/urušiburo) počas 12 až 24 hodín, kde urušiol polymerizuje.[8] Čerstvý lak je následne veľmi silne alergický. Pre citlivé osoby je nebezpečný aj dym z horiacich vetví či výpary za teplých dní.[10]

Výrobky natreté týmto lakom sú rozpoznateľné extrémne odolným a lesklým povrchom. Lak uruši má mnoho použití. Niektoré bežné aplikácie zahŕňajú riad, hudobné nástroje, plniace perá a šperky. Existuje niekoľko typov lakov. Nepigmentovaný lak je tmavohnedý, ale najbežnejšie farby urušiolu sú čierna a červená, z práškových pigmentov oxidu železa, oxidu železnato-železitého (magnetit) a oxidu železitého (hematit). Vysoko cenený je najmä červený lak.[11]

Nanášanie a dekorácia laku je dlhý proces, ktorý vyžaduje veľa hodín, alebo dní starostlivých a opakujúcich sa vrstiev a časov uschnutia. Vytvorenie jedného lakového predmetu uruši, napríklad misky alebo plniaceho pera, môže trvať celé týždne až mesiace. Lak sa používa aj ako veľmi silné lepidlo.[12]

Listy, semená a živica zo sumachovca fermežového sa niekedy používajú v čínskej medicíne na ošetrenie vnútorných parazitov, alebo na zastavenie krvácania.[13]

Vosk[upraviť | upraviť zdroj]

Tuk získaný z plodov sumachovca fermežového sa predtým používal ako náhrada za včelí vosk pri výrobe sviečok, príprave politúry a leštidiel. Plody zo stromov sa zbierajú, sušia, naparujú a lisujú, aby sa z nich extrahoval vosk, ktorý po ochladení stvrdne. V Európe je tento materiál známy ako japonský vosk (木蠟, 木蜡, 木蝋). Využíval sa pri príprave tlačiarenských farieb.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Plody
    Plody
  • Plody
    Plody
  • Listy
    Listy
  • Toxicodendron vernicifluum
    Toxicodendron vernicifluum
  • Toxicodendron vernicifluum
    Toxicodendron vernicifluum
  • Kôra stromu
    Kôra stromu

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto článku je pre prepis japonských názvov použitá česká transkripcia prevzatá z knihy Anny Čumlivskej: Manuál japonského laku. Názvy zdrojov sú uvádzané aj v originále latinkou s anglickou transkripciou sú ponechané v pôvodnom znení. Čítanie jednotlivých odborných výrazov aj japonský zápis v registri vychádza zo Šikkóši gakkai (2012), v registri sú potom v zátvorke uvedené prípadne staršie spôsoby výslovnosti podľa Šinsó gappon šicugei džiten (2004). Výslovnosť slov odpovedá zápisu v českej a slovenskej transkripcii, len pri niektorých slovách s akcentom na ďalších slabikách sa napríklad v slabikách ši a cu pred hláskami k a t v mnohých oblastiach Japonska vypúšťajú samohlásky. Šika sa teda môže čítať „ška“, šitanuricuke sa číta ako „štanuricke“ atď.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Toxicodendron vernicifluum. IUCN Red List of Threatened Species (IUCN), 2018. Dostupné online [cit. 2019-11-22]. DOI: 10.2305/IUCN.UK.2019-1.RLTS.T136775175A136775177.en.
  2. ↑ a b BARANCE, T. et al. Systematická botanika, 2001, S. 115
  3. ↑ BALÁŽOVÁ, Ľubica; DOROTJAKOVÁ, Viktória; ĎURČO, Peter; FIFIKOVÁ, Elena; FILKUSOVÁ, Mária, HAASOVÁ, Bachytžan; JAROŠOVÁ, Alexandra; MASÁROVÁ, Margita; PETRUFOVÁ, Magdaléna Veľký slovensko-ruský slovník : R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 758 s. ISBN 80-224-0079-3. S. 615.
  4. ↑ Andrés-Hernández, A. & Terrazas, Teresa. (2009). Leaf architecture of Rhus s.str. (Anacardiaceae). Feddes Repertorium. 120. 293 - 306.
  5. ↑ MANSFELD, Rudolf; BÜTTNER, R.. Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops ((Except Ornamentals)). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2001. 3641 s. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1060, 1061.
  6. ↑ Taxon: Toxicodendron vernicifluum (Stokes) F. A. Barkley [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  7. ↑ Plants Profile for Toxicodendron vernicifluum (Chinese lacquer) [online]. plants.usda.gov, [cit. 2019-11-24]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c Čumlivská, str. 22 – 23
  9. ↑ Rhus verniciflua Lacquer Tree PFAF Plant Database [online]. pfaf.org, [cit. 2019-11-23]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Škumpy užitečné i zrádné: Jedovatý břečťan i dárci vosku [online]. 100+1 zahraniční zajímavost, 2017-02-24, [cit. 2019-11-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Čumlivská, str. 30 – 35
  12. ↑ Čumlivská, str. 40 – 50
  13. ↑ LEE, E. H.; SONG, D. G; LEE, J. Y.; PAN, C. H.; UM, B. H; JUNG, S. H.. Inhibitory effect of the compounds isolated from Rhus verniciflua on aldose reductase and advanced glycation endproducts". Biological and Pharmaceutical Bulletin. [s.l.] : [s.n.], 2008. DOI:10.1248/bpb.31.1626 S. 1626 – 1630.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČUMLIVSKÁ, Anna. Maunál japonského laku. Praha : UMPRUM, 2016. ISBN 978-80-87989-02-9.
  • SLÁNSKY, Bohuslav. Technika v malířske tvorbě: malířský a restaurátorský materiál. 1. vyd. Praha : Státni nakladatelství technické literatury, 1973. S. 186.
  • KÜHLENTHAL, Michael. Japanische und europäische Lackarbeiten. Mníchov : Karl. M. Lipp, 2000. ISBN 3-87490-703-1.
  • KÜHLENTHAL, Michael. Ostasiatische und europäische Lacktechniken. Mníchov : Karl. M. Lipp, 2000. ISBN 3-87490-710-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Toxicodendron vernicifluum na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sumachovec_fermežový&oldid=6992548“