Boris Vladimirovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Svätý Boris)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Boris Vladimirovič Svätý
Boris Vladimirovič
knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva

Narodenie 986
Úmrtie 24. júl 1015
Vyšgorod, Ukrajina

Boris Vladimirovič Svätý (* 98624. júl 1015, podľa juliánskeho kalendára 6. august 1015, Vyšgorod, Ukrajina) knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva (1010 - 1015), syn kniežaťa Vladimíra I. Veľkého a manželky bulharského cára Petra I..

Spoločne s jeho bratom Glebom boli kanonizovaní za mučeníkov ruskej pravoslávnej cirkvi a ich sviatok sa v Rusku slávi 24. júla (podľa juliánskeho kalendára 6. augusta).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa kyjevského letopisu Povesť dávnych liet pri druhom delení Kyjevskej Rusi (v rokoch 994 - 996) dostal územie Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, ktorému dovtedy vládol jeho brat Jaroslav I. Múdry. Od druhého rozdelenia Staroruského štátu až do roku 1015 sa už o ňom žiadne informácie nezachovali a v kronikách sa jeho osoba nespomína.

V roku 1015 Vladimír I. ochorel a Boris sa vrátil do Kyjeva. O niečo neskôr po jeho príchode sa v krajine rozšírila správa o nájazde Pečenehov. Otec ho preto poslal aj s družinou, aby ich rýchly postup na Kyjev trocha stlmil. No Boris Pečenehov nikde nevidel, a tak sa vrátil a usadil sa pri rieke Alta. Tu sa dozvedel o smrti svoho otca a novom nástupcovi kyjevského trónu - Sviatopolkovi I.. Jeho družina bola teraz presvedčená, že je najvyšší čas zaútočiť na nového panovníka Kyjevskej Rusi a zvrhnúť ho z trónu. Boris s postupom svojich vojakov však nesúhlasil a tí ho opustili.

Medzitým knieža Sviatopolk I. pod zámienkou, že ponúkne Borisovi expaziu jeho kniežacieho údelu poslal k nemu nájomných vrahov, ktorí ho mali zavraždiť. Keď sa Boris večer pred spaním skončil svoju modlitbu, do jeho stanu vtrhli nájomný vrahovia a kopijou prebodli Borisovo telo, ktoré sa ešte snažil brániť telom jeho sluha. Borisa sa však nepodarilo zabiť na prvýkrát. Telo teda zabalili do plachty od stanu a previezli ho k Sviatopolkovi, ktorý ho prikázal dvom jeho pomocníkom (Varjagom) prebodnúť do srdca mečom.

Borisovo telo tajne previezli do Vyšgorodu, kde ho pochovali v Chráme sv. Vasilija. Takto len ako 25-ročný umrel najobľúbenejší syn Vladimíra I. Veľkého, ktorý bol známy láskou k cirkevnému spevu a modlitbe.

Verzie smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Historici A. Golovko, N. Iľinyj a A. Grabskij na základe škandinávskej Ságy o Ejmundovi zastávajú názor, že smrť Borisa bolo „dielom rúk“ Varjagov, ktorých poslal Jaroslav I. Múdry. Hovorí sa o tom v časti o vojne medzi Jarislejfom (Jaroslav I. Múdry) a Burislejfom[1] (Boris Vladimirovič Svätý).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Niektorí historici si však myslia, že to môže byť aj poľský kráľ Boleslav I. Chrabrý.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Головко А.Б. Древння Русь и Польша в политических взаимоотношениях X первой трети XIII вв. — Киев, 1988. 135с.
  • Грушевський М.С. Історія України-Руси. Т. 2. — Киев, 1992. 633 с.
  • Ильин Н.И. Летописная статья 6523 года и её источник. Опыт анализа. — Москва, 1957. 230 с.
  • Grabski A.F. Bolesław Chrobry. — Warszawa, 1964. 356 s.
  • Назаренко А.В. Древняя Русь на международных путях. — Москва: Языки русской культуры, 2001.
  • Войтович Л. Княжеские династии Восточной Европы (конец IX — начало XVI в.)
  • Карпов А.Ю. Ярослав Мудрый. — Москва:, Молодая гвардия, 2001.
  • Карпов А.Ю. Владимир Святой. — Москва: Молодая гвардия — ЖЗЛ; Русское слово, 1997.
  • Древняя Русь в свете зарубежных источников./ под редакцией Е.А. Мельниковой. — Москва: Логос, 1999.
  • Encyklopedický slovník Brockhausa a Efrona: Heslo - Boris Vladimirovič.


Vladárske tituly
Predchodca
Jaroslav I. Múdry
Rostovsko-suzdaľské knieža
10101015
Nástupca
-