Svančina
| Svančina (ლუშნუ ნინ lušnu nin/šḳän) |
|
| Štáty | Gruzínsko |
|---|---|
| Región | Ázia |
| Počet hovoriacich | 30 000 celkom, 15 000 rodne hovoriacich |
| Klasifikácia | Juhokaukazské jazyky |
| Písmo | nepoužíva sa písomná forma |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-2 | sva |
| SIL | sva |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov Jazykový portál |
|
Svančina (svansky ლუშნუ ნინ/შკა̈ნ, lušnu nin/šḳän; gruzínsky სვანური ენა, svanuri ena) je juhokaukazský jazyk, ktorým hovorí asi 15 000 - 30 000 ľudí v Gruzínsku v údolí riek Enguri, Cxenis-c̣q̇ali a Ḳodori, v horách v Svaneti v okrese Mestia a Lentekhi. Odhaduje sa, že asi 2500 Svanov žije v Abcházsku.
Svančina je najviac vyhradený juhokaukazský jazyk a nie je zrozumiteľná s ďalšími jazykmi patriacich do tejto jazykovej skupiny (gruzínčina, lazčina, mergelčina). Predpokladá sa, že svančina sa izolovala 2000 rokov pred naším letopočtom, teda asi o 1000 rokov skôr než sa diferencovala gruzínčina.
Svančina je ohrozeným jazykom, nemá žiadny písomný štandard a nie je oficiálne podporovaný. Svanovia používajú svančinu len v ústnom styku v rodinnom kruhu, inak hovoria gruzínsky. Počet ľudí ovládajúcich svančinu prudko klesá, ovláda ju iba veľmi málo mladých ľudí.
V roku 1864 bola vytvorená svanská azbuka, ktorá sa však v praxi nikdy nepoužila. Svančina sa môže písať gruzínskym písmom.
а б в г ҕ д е ж ђ з ӡ h i к ӄ л м н о п ҧ q р с т ꚋ у х х́ ц წ f ш ѵ
Dialekty (nárečia) [upraviť]
Svančina sa delí na tieto nárečia a podnárečia. Medzi jednotlivými nárečiami sú značné rozdiely v syntaxe a morfológii.
- Hornobalské nárečie (asi 15 000 ľudí): Ushgul უშგულური, Kal კალუღი, Ipar იფარული, Mulakh მულახური, Mesṭia მესტიური, Lenǯer ლენჯერული, Laṭal ლატალური
- Dolnobalské (asi 12 000 ľudí): Bečo ბეჩოური, Cxumar ცხუმარული, Ecer ეცერული, Par ფარული, Čubekh ჩუბეხეური , Laxam ლახამულური
- Laškické
- Lentešské: Xeled ხელედური, Xopur ხოფურული, Rcxmelur რცხმელურული , Čolur ჩოლურული
Literatúra [upraviť]
- Kevin Tuite, Svan. Université de Montréal. ISBN 3-89586-154-5.
