Gruzínčina
| Gruzínčina (ქართული ენა kartuli ena) |
|
| Štáty | Gruzínsko, Atos |
|---|---|
| Región | Ázia |
| Počet hovoriacich | 4 000 000 |
| Poradie | - |
| Klasifikácia | Juhokaukazské jazyky |
| Písmo | mchedruli |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | - |
| Regulátor | - |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ka |
| ISO 639-2 | kat |
| SIL | geo |
| Wikipédia | |
| Adresa | ka.wikipedia.org |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov Jazykový portál |
|
Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) je úradný jazyk Gruzínska.
Je hlavným jazykom pre približne 3,9 milióna ľudí v Gruzínsku (asi 83 percent obyvateľstva) a pre ďalších 500 000 v zahraničí, hlavne v Turecku, Iráne, Rusku, USA a v Európe. Je literárnym jazykom všetkých gruzínskych národov, obzvlášť juhokaukazských jazykov – svančina, megrelčina a lazčina.
Klasifikácia [upraviť]
Gruzínčina je najrozšírenejším juhokaukazským jazykom. Medzi juhokaukazské jazyky patrí svančina a megrelčina, oba rozšírené hlavne v severozápadnom Gruzínsku a lazčina, rozšírená pozdĺž tureckého pobrežia Čierneho mora od Melyatu cez Rize ku gruzínskym hraniciam.
História [upraviť]
Gruzínčina sa od megrelčiny a lazčiny oddelila v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Podľa množstva zmien a lingvistických odhadov prvé delenie sa začalo už v druhom tisícročí pred naším letopočtom alebo skôr oddelením svančiny. Megrelčina a lazčina sa oddelili približne o tisíc rokov neskôr. Gruzínčina má bohatú literárnu tradíciu.
Písmo [upraviť]
Gruzínčina bola vo svojej histórii zapisovaná rôznymi písmami. Dnes prevláda abeceda mchedruli.
Mchedruli má 33 bežne používaných písmen, ďalších 6 písmen sa dnes už takmer nepoužíva. Písmená presne zodpovedajú gruzínskej výslovnosti.
 |
Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
