Gruzínčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gruzínčina
(ქართული ენა kartuli ena)
Štáty Gruzínsko, Atos
Región Ázia
Počet hovoriacich 4 000 000
Poradie -
Klasifikácia Juhokaukazské jazyky
Písmo mchedruli
Postavenie
Úradný jazyk -
Regulátor -
Jazykové kódy
ISO 639-1 ka
ISO 639-2 kat
SIL geo
Wikipédia
Adresa ka.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Gruzínčina (ქართული ენა, kartuli ena) je úradný jazyk Gruzínska.

Je hlavným jazykom pre približne 3,9 milióna ľudí v Gruzínsku (asi 83 percent obyvateľstva) a pre ďalších 500 000 v zahraničí, hlavne v Turecku, Iráne, Rusku, USA a v Európe. Je literárnym jazykom všetkých gruzínskych národov, obzvlášť juhokaukazských jazykovsvančina, megrelčina a lazčina.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Gruzínčina je najrozšírenejším juhokaukazským jazykom. Medzi juhokaukazské jazyky patrí svančina a megrelčina, oba rozšírené hlavne v severozápadnom Gruzínsku a lazčina, rozšírená pozdĺž tureckého pobrežia Čierneho mora od Melyatu cez Rize ku gruzínskym hraniciam.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Gruzínčina sa od megrelčiny a lazčiny oddelila v prvom tisícročí pred naším letopočtom. Podľa množstva zmien a lingvistických odhadov prvé delenie sa začalo už v druhom tisícročí pred naším letopočtom alebo skôr oddelením svančiny. Megrelčina a lazčina sa oddelili približne o tisíc rokov neskôr. Gruzínčina má bohatú literárnu tradíciu.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Gruzínčina bola vo svojej histórii zapisovaná rôznymi písmami. Dnes prevláda abeceda mchedruli.

Mchedruli má 33 bežne používaných písmen, ďalších 6 písmen sa dnes už takmer nepoužíva. Písmená presne zodpovedajú gruzínskej výslovnosti.