Sveriges Television

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sveriges Television
KrajinaŠvédsko
Typverejnoprávna
RiaditeľEva Hamilton
Začiatok vysielania4. september 1956
SloganFri television ("Slobodná televízia")
Príjemdigitálny
Webstránkawww.svt.se
Vlajky s logom SVT pred sídlom televízie
Budova televízie v Štokholme

Sveriges Television AB skrátene SVT, (Prehrať švédska výslovnosť), je švédska verejnoprávna televízia.

SVT má právnu formu podobnú slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom stopercentným vlastníkom je nezávislá nadácia „Förvaltningsstiftelsen för Sveriges Radio AB, Sveriges Television AB och Sveriges Utbildningsradio AB“, ktorá spravuje všetky tri švédske verejnoprávne médiá (Sveriges Radio, Sveriges Television, Sveriges Utbildningsradio).

História[upraviť | upraviť zdroj]

O začatí testovania televízneho vysielania na území Švédska bolo rozhodnuté v júni 1954. Prvé skúšobné prenosy začali 29. októbra 1954.[1] V roku 1956 švédsky parlament prijal rozhodnutie o stálom televíznom vysielaní, pričom oficiálne bolo televízne vysielanie vo Švédsku zahájené 4. septembra 1956. Spočiatku sa však nedalo hovoriť o skutočnom vysielaní, riadne televízne vysielanie začalo v roku 1957. V roku 1958 začalo vysielanie prvej spravodajskej relácie „Aktuellt“.

5. decembra 1969 bolo spustené vysielanie druhého programu pod názvom „TV2“ (pričom prvý program bol pomenovaný „TV1“). Oba programy súťažili medzi sebou o diváka a vystupovali ako plnoformátové televízie.[2]

Prvé vysielanie vo farbe Sveriges Television uskutočnila v roku 1966, štandardné farebné vysielanie začalo v roku 1970. V roku 1978 bol spustený teletext.

Koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia došlo k reorganizácii „Sveriges Radio AB“. Švédsky rozhlas sa od 1. júla 1979 skladal zo štyroch dcérskych spoločností: „Sveriges Riksradio“ zabezpečujúce národné rozhlasové vysielanie, „Sveriges Lokalradio AB“ zabezpečujúce regionálne rozhlasové vysielanie, „Sveriges Utbildningsradio“ zastrešujúce vzdelávacie vysielanie a „Sveriges Television“ zabezpečujúcu televízne vysielanie (s výnimkou vzdelávacích programov, za výrobu ktorých zodpovedalo Utbildningsradio). Pre televíziu bola zvolená skratka SVT (keďže skratku STV už používala Scottish Television v rámci Európskej vysielacej únie.

V roku 1987 došlo k reorganizácii oboch programov. „TV1“ bol premenovaný na „Kanal 1“ a v jeho vysielaní začali prevažovať relácie vyrábané v centrále televízie v Štokholme, zatiaľ čo na „TV2“ boli sústreďované programy regionálnych štúdií. V roku 1988 bolo spustené trvalé vysielanie v norme Nicam Stereo. Rovnako začalo vysielanie nového programu „TV4“ na juhu Fínska pre tamojšiu švédsku menšinu. Vysielanie bolo tvorené reláciami SVT. Tento program bol od roku 1997 známy pod názvom „SVT Europe“, kedy začal byť šírený prostredníctvom satelitu pre celú Európu.

V roku 1992 rozhodnutím švédskeho parlamentu došlo znova k reorganizácii „Sveriges Radio AB“. Po novom ho tvorili tri nezávislé spoločnosti (Riksradio a Lokalradio sa zlúčili). Od roku 1994 zostali tieto spoločnosti vo vlastníctve troch nezávislých nadácií, pričom neskôr sa tieto nadácie zlúčili do jednej.[3] V deväťdesiatych rokoch došlo k vstupu prvého súkromného vysielateľa na švédsky televízny trh. V roku 1992 začala terestriálne vysielať komerčná televízia TV4, čím SVT stratila monopolné postavenie. Vo verejnoprávnej televízii bolo treba prijať novú filozofiu a vnímanie programov SVT. V roku 1996 bol „Kanal 1“ premenovaný na „SVT1“ a „TV2“ na „SVT2“, bolo zrušené súťaženie medzi oboma programami a začal sa klásť dôraz to, že sú súčasťou jedného celku. V roku 1999 sa začalo vo Švédsku s digitálnym terestriálnym vysielaním. SVT spustila šesť nových programov - spravodajský program „SVT24“ a päť regionálnych programov.

V roku 2001 Sveriges Television uviedla svoje nové logo a novú programovú štruktúru s cieľom urobiť z programu „SVT1“ plnoformátový tradičný väčšinový program, zatiaľ čo „SVT2“ sa stal užšie zameraným, menšinovým programom. Začiatkom roka 2002 boli regionálne programy zlúčené do novej stanice „SVT Extra“ a v decembri 2002 bol spustený program „SVT Barnkanalen„, ktorý vysielal počas dňa programy pre deti. Vo februári 2003 došlo k zlúčeniu staníc „SVT24“ a „SVT Extra“ do tématického programu „24“ zameraného na spravodajstvo a šport. Rovnako v roku 2003 začala SVT všetky svoje programy kódovať. V septembri 2004 SVT spustila vedomostný program „Kunskapskanalen“.

V roku 2005 sa začalo s vypínaním analógových vysielačov a SVT analógové vysielanie definitívne ukončila v roku 2007. Plnohodnotné vysielanie vo vysokom rozlíšení SVT spustila na v októbri 2006.

V auguste 2008 SVT uviedla nové logá svojich programov, premenovala stanicu „SVT Barnkanalen“ na „SVT B“ a stanica „24“ sa vrátila k názvu „SVT24“.

Medzi najvýraznejšie medzinárodné projekty Sveriges Television patrí organizovanie súťaže Eurovision Song Contest v rokoch 1975, 1985, 1992, 2000 a 2013.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Právna forma a financovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešná právna forma a spôsob vlastníctva vznikla v 90. rokoch 20. storočia. Rozhodnutím švédskeho parlamentu sa stopercentným vlastníkom verejnoprávnej televízie Sveriges Television AB, verejnoprávneho rozhlasu Sveriges Radio AB a švédskej vzdelávacej vysielacej spoločnosti Sveriges Utbildningsradio AB stala nadácia „Förvaltningsstiftelsen för Sveriges Radio AB, Sveriges Television AB och Sveriges Utbildningsradio AB“. Nadácia garantuje nezávislosť týchto verejnoprávnych inštitúcií.

Švédske verejnoprávne inštitúcie sú financované z povinných rozhlasových a televíznych poplatkov. Poplatková povinnosť je viazaná na vlastníctvo televíznej prípojky (technického vybavenia, ktoré je určené pre príjem alebo prenos televíznych programov, aj keď je zariadenie možné použiť aj na iné účely). O rozdelení vyzbieraných poplatkov každoročne rozhoduje parlament.[4]. Z celkového objemu finančných prostriedkov plynie švédskemu rozhlasu Sveriges Radio 37,52%, švédskej televízii „Sveriges Television“ 57,73% a švédskej vzdelávacej vysielacej spoločnosti Sveriges Utbildningsradio 4,75%.[5]. Tento poplatok bol v roku 2012 podľa údajov SVT vo výške 2 076 SKR (približne 220 eur).[6]

Programy SVT[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes (rok 2013) má SVT 7 programov, pričom všetky sú šírené iba digitálne:

  • SVT1
  • SVT2
  • SVT B - program pre deti (švéd. SVT Barnkanalen)
  • SVT24
  • Kunskapskanalen - spoločný program s verejnoprávnou inštitúciou Sveriges Utbildningsradio
  • SVT1 HD - verzia programu SVT1 vo vysokom rozlíšení
  • SVT2 HD - verzia programu SVT2 vo vysokom rozlíšení
  • SVT World - vysielanie pre Švédov žijúcich v zahraničí
  • SVT Play - program šírený cez web na internetovej stránke www.svt.se

Programy SVT B a SVT24 sa delia o vysielací čas na rovnakom kanále.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Television i Sverige - Ägande och struktur. Arbetsdokument från Rådet för mångfald inom massmedierna.. [s.l.] : Utbildningsdepartementet, 1996. Dostupné online. Kapitola Sveriges Radio AB, s. 8. (vo švédčine)
  2. Television i Sverige - Ägande och struktur. Arbetsdokument från Rådet för mångfald inom massmedierna.. [s.l.] : Utbildningsdepartementet, 1996. Dostupné online. Kapitola Sveriges Radio AB, s. 9. (vo švédčine)
  3. Television i Sverige - Ägande och struktur. Arbetsdokument från Rådet för mångfald inom massmedierna.. [s.l.] : Utbildningsdepartementet, 1996. Dostupné online. Kapitola Sveriges Radio AB, s. 10. (vo švédčine)
  4. RADIO OCH TV I ALLMÄNHETENS TJÄNST - PUBLIC SERVICE [online]. Štokholm: Förvaltningsstiftelsen, [cit. 2013-01-02]. Dostupné online. Archivované 2014-03-21 z originálu. (vo švédčine)
  5. FÖRVALTNINGSSTIFTELSEN PROGRAMFÖRETAGEN SR, SVT OCH UR SAMT DE HELÄGDA SERVICEBOLAGEN SRF OCH RIKAB [online]. Štokholm: Förvaltningsstiftelsen, [cit. 2013-01-02]. Dostupné online. Archivované 2014-03-21 z originálu. (vo švédčine)
  6. The Swedish public service broadcaster [online]. Štokholm: SVT, [cit. 2013-01-02]. Dostupné online. (v angličtine)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sveriges Television na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]