Symboly komunizmu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komunizmus sa ako ideológia potrebovala, rovnako ako ostatné názorové prúdy, odlíšiť od ostatných. Postupom rokov tak vznikla samostatná komunistická symbolika.

Symboly, s ktorými sa identifikujú komunistické, niektoré socialistické, či iné ultraľavicové organizácie, skupiny, hnutia, politické strany, či štáty, vychádzajú zo základných princípov komunizmu a marxizmu. Predstavujú buď spolupracujúce spoločenské triedy (podľa Marxovej definície), pracujúci ľud alebo zobrazujú revolučnú činnosť. Možno sa teda stretnúť s vyobrazením napríklad kosáka a kladiva, poľnohospodárskych plodín a priemyselných a iných závodov (symbolizujúce bohatstvo určitej oblasti alebo krajiny), ale aj s vychádzajúcim slnkom, ktoré má predstavovať nový svet.

Kosák a kladivo[upraviť | upraviť zdroj]

Kosák a kladivo
Znak ZSSR

Najznámejším symbolom komunizmu je prekrížený kosák a kladivo. Toto má symbolizovať pevný zväzok dvoch spoločenských tried, a to roľníkov a robotníkov. Kosák spolu s kladivom zavedli ruskí komunisti, a od roku 1923 ho vyobrazili aj na štátnom znaku Sovietskeho zväzu, a tiež heraldicky v pravom hornom cípe štátnej vlajky . Tento symbol sa spolu s "vývozom komunizmu" na konci 40. rokov do strednej a Východnej Európy a vôbec po vzniku sovietskej sféry vplyvu rozšíril aj do ZSSR novo ovládaných krajín a začal predstavovať komunizmus na celosvetovej úrovni.

Spolu so zánikom reálneho socializmu na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia sa postupne prestal používať; reformované komunistické strany zvolili symboliku inú, pretože práve prekrížený kosák s kladivom bol vnímaný príliš agresívne - vznikali asociácie s režimom v ZSSR a inými vládami, ktoré pod zámienkou tvorenia lepšej spoločnosti porušovali ľudské práva. Aj niektoré ďalšie krajiny, ktoré sa označujú za pokračovateľov v budovaní komunizmu, však svoju symboliku zmenili - príkladom je Severná Kórea, kde sa hlavným symbolom vládnucej strany stala kosa, pero a kladivo - čo má predstavovať jednotu roľníkov, pracujúcej inteligencie a robotníkov.

Červená zástava[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka ZSSR
Vlajka Kórejskej ľudovodemokratickej republiky
Vlajka Vietnamskej socialistickej republiky

Červená farba je väčšinou spojená so zmenou, a tiež i revolúciou. Komunisti jej význam vykladajú ako farbu krvi bojujúcich za sociálnu spravodlivosť. V devätnástom storočí bola často používaná pri rôznych štrajkoch a v mnohých ľavicových hnutiach. Zo socializmom bola spojená definitívne až od roku 1871, keď ju použila Parížska komúna, a od roku 1922 potom ju začal užívať aj Sovietsky zväz (tiež ňou boli veľmi silne ovplyvnené aj vlajky následne vzniknutých republík ZSSR). Ďalšie štáty, ktoré sa považovali za komunistické ju začali užívať ako štátnu vlajku neskôr (Čínska ľudová republika, 1949 a Vietnam, 1955 (vtedy ešte ako Severný Vietnam ). Červenú vlajku používajú niekedy aj socialistické strany a hnutia v demokratických krajinách.

Červená hviezda[upraviť | upraviť zdroj]

Červená päťcípa hviezda je ďalším zo symbolov, s ktorými sa stotožňuje komunizmus. Má symbolizovať päť prstov ruky robotníka, ale tiež aj päť kontinentov, ktorým má komunistický systém vládnuť, alebo aj spojenie robotníkov, roľníkov, vojakov, mládeže a pracujúcej inteligencie.

Symbol Červenej armády predstavovala Červena hviezda a skrížený kosák s kladivom

červené hviezdy sa prvýkrát spojili s komunistami v časoch Občianskej vojny v Rusku; neskôr červená hviezda symbolizovala Červenú a sovietsku armádu. Rovnako ako červenou vlajkou ZSSR, tak aj červenou hviezdou boli ovplyvnené mnohé štátne symboly v niektorých krajinách; objavila sa na veľkej väčšine štátnych znakov socialistických štátov aj na niektorých ich vlajkách (napr. Juhoslávie a jej zväzových republík). V 90. rokoch jej používanie postupne, rovnako ako u symbolov ostatných, kleslo a v niektorých krajinách je jej zobrazenie dokonca zakázané zákonom (Maďarsko).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komunistická symbolika na českej Wikipédii.