Teória veľkého impaktu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Náš Mesiac, ktorý mohol vzniknúť ako následok zrážky dvoch protoplanét

Teória veľkého impaktu alebo hypotéza veľkého impaktu je teória resp. hypotéza o vzniku Mesiaca zrážkou protozeme s telesom približne o veľkosti Marsu. Materiál z oboch telies vymrštený pri zrážke sa dostal na obežnú dráhu Zeme, kde sa z neho akréciou utvoril Mesiac. Táto teória sa snaží vysvetliť niektoré zvláštnosti jedinej prirodzenej družice Zeme, napríklad jej nadpriemernú veľkosť vzhľadom k materskej planéte, alebo veľmi malé kovové jadro.

Táto teória vznikla potom, čo astronauti z programu Apollo doniesli vzorky mesačných hornín na Zem. Po ich analýze sa vedci dozvedeli, že horniny mesačného povrchu majú podobné zloženie ako najvrchnejšie vrstvy Zeme, ale jadrá oboch telies sú z iného materiálu. Vedci dodnes modelujú scenár zrážky, ktorej následkom sa mal sformovať Mesiac, pričom najnovší scenár vypracoval Robin Canup z Juhozápadného výskumného inštitútu v Boulderi (Colorado). Canup vypočítal, že kolízna rýchlosť obidvoch telies, t. j. protozeme a protoplanéty s rozmermi Marsu musela byť približne 36 000 km/h a uhol zrážky bol 45°.

Priebeh kolízie[upraviť | upraviť zdroj]

Protozem je pojem pre veľké teleso, ktoré sa počas vzniku slnečnej sústavy vytvorilo v protoplanetárnom disku. Naša planetárna sústava sa sformovala pred 4,57 miliardami rokov. V tom čase protozem pokrýval globálny oceán magmy a jej hrubá atmosféra bola tvorená najmä oxidom uhličitým, čím vznikal silný skleníkový efekt. V slnečnej sústave práve prebiehalo intenzívne bombardovanie. Terestrické teleso s rozmermi Marsu do nej vrazilo o 40 až 50 miliónov rokov po jej vzniku. Po zrážke sa vyparili kôra a plášť Zeme a tiež tá časť atmosféry, ktorá bola nad zasiahnutou pologuľou. Druhá časť atmosféry nad odvrátenou stranou sa zmiešala s plynmi, ktoré vznikli po dopade a postupne obalila aj druhú stranu. Z materiálu vymršteného na obežnú dráhu Zeme sa sformoval prstenec, z ktorého vznikol Mesiac. Od tej doby prebieha jeho postupné vzďaľovanie.

Následky kolízie[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem samotného sformovania Mesiaca mala kolízia ešte niekoľko následkov. Rotácia Zeme sa po nej pravdepodobne spomalila. Podľa Campových výpočtov dokonca Zem nemohla rotovať rovnakým smerom ako rotuje dnes (prográdnym), pretože zrážkou vyvolané efekty tak nemohli vzniknúť. To by znamenalo, že impakt smer rotácie Zeme dokonca obrátil. Impakt tiež spustil platňovú tektoniku, bez ktorej by život na Zemi v podobe, v akej ho poznáme dnes, nebol možný.

Kritika a problémy[upraviť | upraviť zdroj]

Teória veľkého impaktu má pri vysvetľovaní vzniku Mesiaca viacero nejasností a problémov:

  • Obsah prchavých látok, vrátane vody v mesačných horninách je príliš vysoký na to, aby sa sem dostali počas veľkého impaktu. Ak je hypotéza veľkého impaktu pravdivá, museli sa sem dostať iným spôsobom.[1] Prítomnosť fluíd v bazaltoch na Mesiaci nemôže byť vysvetlená katastrofickým tavením hornín, ku ktorému by mohlo dôjsť pri impakte.[2]
  • Neexistujú žiadne priame dôkazy o tom, že by Zem niekedy mala magmatický oceán (jeden zo základných predpokladov teórie) ani že by boli plášťové horniny niekedy súčasťou takéhoto oceánu.[1]
  • Obsah oxidov železa (FeO) z mesačných hornín (13%) poukazuje, že ich zloženie je prechodné medzi Marsom (18%) a zemským plášťom (8%), čo naznačuje, že materiál protomesiaca pochádza zo zemského plášťa.[3]
  • Pokiaľ väčšina materiálu protomesiaca pochádza z dopadnutého telesa, mal by byť Mesiac obohatený siderofiliné prvky, v skutočnosti je však o ne ochudobnený.[4]
  • Obsahy izotopov kyslíka na Zemi a Mesiaci sú takmer identické.[5] Keďže sú obsahy izotopov pomerne dobrým rozoznávacím znakom na odlíšenie jednotlivých telies Slnečnej sústavy a dopadajúca teleso bolo skutočne odlišnou protoplanétou, mala by odlišné izotopické zloženie než Zem a odlišné zloženie by potom mal aj výsledný zmiešaný materiál.[6]
  • Aby sa predišlo narušeniu obežnej dráhy Zeme, kolízia by podľa názoru niektorých vedcov musela byť nepravdepodobne jemná, "prakticky by bolo potrebné aby niekto zadržal objekt veľkosti Marsu tesne nad Zemou a následne ho pustil".[7]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Jones, J. H., 1998: Tests of the Giant Impact Hypothesis. Lunar and Planetary Science, Origin of the Earth and Moon Conference.
  2. Saal, A. E., Hauri, E. H., Cascio, M. L., Van Orman, J. A., Rutherford, M. C., Cooper, R. F., 2008: Volatile content of lunar volcanic glasses and the presence of water in the Moon's interior. Nature, 454, s. 192–195
  3. Taylor, S. R., 1997: The Bulk Composition of the Moon. Lunar and Planetary Science.
  4. Galimov, E. M., Krivtsov, A. M., 2005: Origin of the Earth-Moon System. Journal of Earth Systems Science, 114, 6, s. 593–600
  5. Wiechert, U., Halliday, A. N., Lee, D. C., Snyder, G. A., Taylor, L. A., Rumble, D., 2001: Oxygen Isotopes and the Moon-Forming Giant Impact. Science, 294, 12, s. 345–348
  6. Melosh, J., 2009: Moonwalk. Geoscientist, 19, 9, s. 8
  7. Peter Noerdlinger, Ph.D.: Did the new moon lose its iron heart? New Scientist, 23.januára 2007, str.16
  • KOZMOS (3/2008): Búrlivé dospievanie Zeme