Tepelná izolácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tepelná izolácia alebo termoizolácia je izolácia, ktorá chráni stavebnú konštrukciu pred únikom tepla (šíreniu chladu z exteriéru) a zároveň stabilizujú teplotu. Používajú sa pod podlahy, obvodové múry, ploché strechy, šikmé strechy a priečky. Tepelný odpor býva rozličný pri tepelných mostoch (napr. miesto na obvodovom plášti budovy, kde sa stretáva betón s tehlovým murivom). Tepelná izolácia sa na výkresoch značí krivkou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]