Tetrahydrokanabinol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
štruktúrny vzorec THC.

Tetrahydrocannabinol, známy tiež ako THC, Δ9-THC, Δ9-tetrahydrocannabinol (delta-9-tetrahydrocannabinol), Δ¹-tetrahydrocannabinol (pri použití staršieho číslovania), alebo dronabinol, je hlavná psychoaktívna zložka marihuany. Prvýkrát ju izolovali Raphael Mechoulam a Yechiel Gaoni z Weizmannovho inštitútu v Rehovote (Izrael) v roku 1964. Čistá forma je pri nižších teplotách sklovitá a pevná, pri zahriatí sa stáva viskóznou a lepkavou. THC ma slabú rozpustnosť vo vode a dobrú rozpustnosť vo väčšine organických rozpúšťadiel ako čistý etanol alebo hexán.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]