Tichá voda (prítok Cirochy)
| Tichá voda | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Obec | Snina |
| Prameň | Vihorlat |
| - poloha | Sninský kameň |
| - výška | 560 m |
| - súradnice | 48°56′34″S 22°12′27″V / 48,9429°S 22,2074°V |
| Ústie | Cirocha |
| - poloha | Snina |
| - výška | 224 m |
| - súradnice | 48°58′56″S 22°11′47″V / 48,9823°S 22,1965°V |
| Dĺžka | 4,0 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-30-03-1542 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tichá voda[1] je potok na pomedzí geomorfologického celku Vihorlatské vrchy a ich geomorfologického podcelku Vihorlat v pramennej časti potoka a geomorfologického celku Beskydské predhorie a jeho geomorfologického podcelku Ublianska pahorkatina v dolnej časti toku[2][3] v regióne Horný Zemplín v Prešovskom kraji v okrese Snina. Je ľavostranným prítokom vodného toku Cirocha. Má dĺžku 4,0 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v južnej časti územia mesta Snina v okrese Snina v Prešovskom kraji v 560 m n. m. v lesnom extraviláne severovýchodne od vrchu Sninský kameň s 1 006 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie severným smerom cez lesný extravilán mesta Snina v okrese Snina, v 408 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, tečie cez les Konské, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Pri Čerepani, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Štefkovo s 378 m n. m., pravým brehom obmýva úpätie lesa a pasienka Giglovo, ľavým brehom obmýva les a pasienok Tichá, pravým brehom obmýva les a pasienok Luhy, v poli Pod krajníkovým brehom v 224 m n. m. ústi do Cirochy ako jej ľavostranný prítok. Cirocha ďalej ústi do Laborca.[5] Pramení, preteká a ústi na území obce Snina v okrese Snina v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.[6]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom pomenovania názvu potoka bola jeho vlastnosť vyjadrená v slove tichý vo význame slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlučný, s vodou s menšou hlučnosťou ako bežné potoky na okolí. Túto motiváciu podporuje aj názov lesa a pasienla Tichý, cez ktorý preteká. Priorita pomenovacieho procesu (či bol prenesený názov z potoka na les alebo opačne) je ešte predmetom skúmania. Porovnaj aj názvy vodných tokov Revúca, Rimava, Hučava, Zdychava.[7] Kombináciou slova tichý a podstatného mena voda s významom menší prirodzený vodný tok, potok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Tichá voda ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8] Hydronymum Tichá voda bolo štandardizované v roku 1975.[9] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Tichá voda nie je jedinečným názvom (február 2024).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 125, 126, 137, 138. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 48, 77. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Priebeh vodného toku Tichá voda v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-02-02].
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. Bratislava 1993. 121 s. S. 61-63. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Československa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. (Malé encyklopedie, sv. 11.) S. 257, 258.
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50000 z územia Slovenskej socialistickej republiky. 1. Názvy neosídlených geografických objektov Východoslovenský kraj. Kartografické informácie 8. Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-378/1975 z 19.11.1975. Bratislava 1976. 153 s. S. 130. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).