Tlač z výšky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tlač z výšky alebo vysoká tlač je najstaršou tlačiarenskou technikou. Princíp tlače spočíva v tom, že požadovaný obraz sa nanesie na tlačovú formu a miesta, ktoré sa nemajú otláčať, sa mechanicky, prípadne chemicky odstránia. Na vyvýšené (neodstránené) miesta je nanesená tlačová farba a táto sa za pôsobenia tlaku otlačí na papier alebo iný podklad. Tlačiace prvky sú teda vyvýšené nad prvky netlačiace. Pri navaľovaní tlačovej farby na tlačovú formu sa táto nanesie iba na povrch vyvýšených tlačiacich prvkov. Vyryté časti, ktoré nevystupujú z reliéfu, zostanú na odtlačku biele.

Tlač z výšky je charakterizovaná reliéfnou tlačovou formou. Tlačová forma môže byť z najrôznejšieho materiálu, dnes najčastejšie oceľové, z ľahkých hliníkových zliatin, alebo plastové, v minulosti odlievané olovené, alebo drevené formy, v umeleckej tlači sa používa linoleum, kameň, lepenka, piesok, zemiaky a iné.

Techniky tlače z výšky sú drevorez (drevoryt - xylografia), rytina do Mässrovej dosky, linorez (linoryt), razená technika (šrotová tlač), kovoryt (kovorez), olovoryt, zinkografia.

Priemyselne sa tlač z výšky používa ako kníhtlač a flexotlač.

  • Kníhtlač je najstaršou tlačovou technikou a zhruba do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia mala dominantné postavenie.
  • Flexotlač je podobná kníhtlači, tlačová forma je pružná a používa sa nízkoviskózna tlačová farba. Flexotlač sa používa hlavne v obalovom priemysle.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]