Linoleum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Linoleum Querschnitt.jpg

Linoleum alebo lino je druh podlahovej krytiny. Je mäkké, vodeodolné, zvuk tlmiace, vyrobené na báze prírodného, alebo syntetického kaučuku, ktorý slúži ako spojivo pre výplň (korok, drevná hmota, tkanina, juta a pod.)

Často je zamieňané za podlahovú krytinu z PVC, linoleum je však hrubšie, mäkšie, viac pripomínajúce gumu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne je linoleum korkový koberec, ktorého jednotlivé korkové časti boli spojené kaučukom alebo gutaperčou.

Po prvýkrát bolo linoleum vyrobené v roku 1844 E. Gollowayom. V roku 1860 použil Walton ako spojivo korku namiesto kaučuku ľanový olej a kolofóniu (živica), ktoré sa stali základom pre výrobu linolea. Namiesto korku sa dnes používa drevená múčka alebo jutová tkanina.

Linoleum je 100% prírodný produkt, biologicky odbúrateľný, nenarušujúci životné prostredie. Od polovice 20. storočia je nahrádzané podlahovinami z polyvinylchloridu (PVC). Tieto sú menej horľavé, ľahšie, jednoduchšie vyrobiteľné a tým lacnejšie. Tak isto je možné na nich vytvoriť potlač imitujúcu iné povrchy - drevo, kameň a pod. Výhodami linolea sú aj možnosť lepenia a nižšia schopnosť nabiť sa statickou elektrinou ako PVC.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Linoleum je pre svoje hygienické a nealergénne vlastnosti využívané v priestoroch, kde žijú alergici, v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Rozmanitosť vzorov a intarzií rôznych farieb a tvarov vylepšuje vzhľad interiérov. Nevýhodou je nutnosť ošetrovania povrchu voskovaním, pretože bez úpravy povrch linolea oxiduje.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]