Jednotka USB flash

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z USB flash disk)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
USB flash

schéma
Vnútro USB flash disku

1 USB konektor
2 Mass storage controller
3 Testovacie kontakty
4 Flash pamäť
5 Kryštálový oscilátor
6 LED
7 Zámok
8 Miesto pre druhý pamäťový modul

Jednotka USB flash alebo USB kľúč alebo pamäťový kľúč USB alebo USB flash disk je pamäťové médium, ktoré v sebe integruje flash pamäť a rozhranie USB.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyčajne sú fyzicky malé (niekedy len o niečo väčšie ako samotný USB konektor), ľahké a prenosné. Vyrábali sa v kapacitách od 16 MB, dnes (rok 2012) sú dostupné v kapacitách do 2 TB (najbežnejšia kapacita 8 - 16 GB). Kapacita je limitovaná len technologickými obmedzeniami, takže v budúcnosti sa dá predpokladať jej nárast.

Dôležitým parametrom okrem kapacity disku je aj prenosová rýchlosť (čím je kapacita kľúča vyššia, tým je tento parameter dôležitejší). Niektorí výrobcovia takticky tento parameter neudávajú a pri výrobe používajú lacnejšie pomalšie čipy. Prenosová rýchlosť USB2 kľúča sa pohybuje cca. od 2 do 30 MB/s, zápis je obvykle výrazne pomalší (cca 2x pomalší). Novšie kľúče, zvyčajne s vyššími kapacitami môžu mať rozhranie USB 3.0, ktoré bolo v počítačoch uvedené na trh v roku 2011 a dosahuje 10x vyššiu rýchlosť až 5Gbit/s = 625 MB/s. Štandard USB 3.1 z januára 2013 dosahuje ešte dvojnásobne vyššiu rýchlosť ako USB3.0.

Výhody a nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

USB Flash Disk má malé rozmery, môže byť súčasťou pera, dá sa zavesiť na kľúče. Vďaka rozhraniu USB je veľmi jednoduché ho pripojiť k počítaču.

Výhody
  • malé rozmery
  • pohodlný a relatívne rýchly prenos informácií
  • odolnosť proti mechanickému poškodeniu
  • odolnosť voči magnetickému poľu
  • radič je súčasťou kľúča
  • nie je potrebný doplnkový softvér


Nevýhody
  • pomalá rýchlosť zápisu (a čítania) oproti iným médiám

Jednotky USB flash poskytujú oproti iným druhom prenosných médií (najmä disketám) niekoľko výrazných výhod: sú menšie, rýchlejšie, s vyššími kapacitami a tiež výrazne spoľahlivejšie (keďže neobsahujú pohyblivé súčasti). Jednotky USB flash majú obvykle implementovaný USB mass storage class protokol, čo umožňuje využiť univerzálny ovládač typu class (trieda) v operačných systémoch ako Microsoft Windows, Mac OS X a GNU/Linux, a nie je potrebné inštalovať špeciálny ovládač ku každému typu USB kľúča pre operačný systém, ktorý ich vie používať. Windows Vista vie používať USB kľúč aj ako externú operačnú pamäť.

Na trhu sú aj USB kľúče s tzv. U3 Smart technológiou. Takéto kľúče majú operačný systém, ktorý umožňuje spúšťať programy priamo z kľúča, bez potreby ich inštalácie do počítača. Systém obsahuje aj jednoduché programy ako textový editor, tabuľkový kalkulátor, internetový prehliadač, hry a pod., obsahuje oblasti ktoré je možné zašifrovať, a tak ich chrániť pred nežiadúcim prístupom. Technológia U3 vznikla v roku 2004 ako spoločný projekt spoločností SanDisk a M-system.

USB kľúče sa často kombinujú s inými zariadeniami (MP3 prehrávač, diktafón a pod.). Mnohé zariadenia spotrebnej elektroniky už disponujú USB portom pre pripojenie USB kľúča či už umožňujúce uloženie dát, alebo ich čítanie z kľúča (napr. autorádio, počítačová tlačiareň a pod.).

S nárastom rozšírenia USB kľúčov, stúpa aj počet počítačových vírusov a červov schopných využiť túto technológiu. Červ (počítačový program infikujúci OS, nie jednotlivé súbory) vyhľadáva pamäťové kľúče USB, na ktorých vytvorí skrytý súbor autorun.inf. Ten sa načíta, len čo je zariadenie pripojené k nezabezpečenému počítaču s Windows a spustí vírusový program. Dá sa proti tomu brániť vytvorením prázdneho adresára autorun.inf, s atribútom "len na čítanie" a doňho vytvoriť nejaký súbor tiež s atribútom "len na čítanie". S týmto si väčšina vírusov neporadí.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]