Utrechtský mier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Utrechtský mier je séria zmlúv medzi Francúzskom a ostatnými európskymi štátmi, podpísaná v holandskom meste Utrecht v roku 1713 (s predbežnými dohodami z rokov 1711 a 1712), ktorá patrila medzi sériu zmlúv, ktorá ukončila Vojnu o španielske dedičstvo.

Zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

Zmluvy podpísané v Utrechte (utrechtský mier v užšom zmysle):

  1. Nizozemsko a Británia (30. januára 1713)
  2. Rímskonemecká ríša a Prusko (2. apríla 1713)
  3. Francúzsko a Británia (11. apríl 1713)
  4. Francúzsko a Portugalsko (11. apríl 1713)
  5. Francúzsko a Prusko (11. apríl 1713)
  6. Francúzsko a Savojsko (11. apríla 1713)
  7. Francúzsko a Nizozemsko (11. apríla 1713) (dve zmluvy)

Dodatočné zmluvy podpísané Španielskom:

  1. Španielsko a Británia (13. júla 1713)
  2. Španielsko a Savojsko (13. júla 1713)
  3. Španielsko a Nizozemsko (26. júna 1714)
  4. Španielsko a Portugalsko (6. február 1715)

Cisár Karol VI. Habsburský pristúpil na mierové podmienky dvoma zmluvami podpísanými v Rastatte a Badene v roku 1714 (rastattský mier a badenský mier).

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe mierových podmienok zostal Filip V. kráľom v Španielsku, ale musel sa vzdať nárokov na francúzske a španielske dŕžavy v Európe. Južné Nizozemsko, Milánsko, Neapolsko a Sardínia pripadli rakúskej monarchii. Británia si vďaka svojim významným obchodným a koloniálnym ziskom upevnila svoju úlohu v svetovej politike. Udržala si Gibraltár a Minorcu a dostala Asiento de negros – právo dodávať afrických otrokov do španielskych kolónií. Od Francúzska získala Newfoundland, Nové Škótsko, oblasť Hudsonovho zálivu a ostrov Svätý Krištof. Francúzsko uznalo kráľovnú Annu aj nástupnícke práva hannoverskej dynastie na anglický trón. savojský vojvoda Viktor Amadeus II. získal Sicíliu.