Víchrovníkotvaré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rúrkonosce
Short tailed albatross.jpg
Albatros bielochrbtý
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Veterbata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Letce Neognathe
Rad (ordo) Rúrkonosce Procellariiformes
Vedecký názov
Procellariiformes
Synonymá:
Víchrovníkotvaré vtáky
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Víchrovníkotvaré alebo rúrkonosce (Procellariiformes) sú rad letcov.

Sú to albatrosy a ich príbuzenstvo. Sú to morské vtáky, vyskytujúce sa na celom svete. Veľkú časť života trávia ďaleko od pevniny. Vznášajú sa nízko nad vlnami alebo sa potápajú pod hladinu za planktónom, rybami alebo inými morskými živočíchmi. Okrem všeobecne známych veľkých albatrosov patri do tejto skupiny vtákov menšie fulmary, tajfúnniky, víchrovníky, ako aj útle búrkozvesty a pelikánovce.

Existuje 108 recentných druhov víchrovníkotvarých.

Telesné znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky druhy tohto radu majú rúrkovité nozdry, čo je medzi vtákmi jedinečný znak.

Majú krátky krk, chvost a nohy. Medzi troma prstami, smerujúcimi dopredu, sú plávacie blany. Väčšina druhov má veľmi dlhé krídla (albatros sťahovavý s rozpätím krídel až 3,5 m dosahuje rekord dnes medzi žijúcimi vtákmi-prekoná aj kondora). Iným povšimnutiahodným znakom vtákov tohto radu je ich mimoriadne citlivý čuch, pomocou ktorého nájdu potravu a vlastnú hniezdnu noru aj potme.Každý jedinec má pravdepodobne svoj charakteristický pach. Vtáky tohto radu majú hákovito zakončený zobák s ostrými hranami,vďaka čomu uchopia a poradia si aj so slizkou korisťou. Albatrosy sa od ostatných príslušníkov tejto skupiny líšia tým, že nozdry majú po bokoch zobáka,nie na jeho chrbte.Víchrovníky letia nízko nad hladinou, a tak si hľadajú potravu.Niektoré druhy sa pritom nohami dotýkajú hladiny, aby potencionálnu korisť prinútili k pohybu.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky vtáky patriace do tohto radu hniezdia na súši,spravidla na neprístupných ostrovoch a skalných útesoch.Na hniezdiská sa vracajú každý rok a mnohé vytvárajú obrovské kolónie,v ktorých môže hniezdiť aj milión párov.Mnohé druhy sa tam vracajú z lovu na mori až po zotmení,keď ich menej ohrozujú predátory.Samica znáša jedno vajce.Hniezdo zvykne byť v nore vyhrabanej v pôde alebo v puklinách skál.Inkubačná doba je u rúrkonoscov pomerne dlhá.Rodičia kŕmia mláďatá mimoriadne výživnou,ale veľmi zapáchajúcou olejovitou hmotou,ktorú vylučujú zo žalúdka.

Let[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto vtáky otvorených morí sú výborne adaptované na vytrvalostný let.Dokážu preletieť obrovské vzdialenosti a prežiť aj silné búrky.Spôsob letu závisí od veľkosti vtáka,a teda aj od rozpätia jeho krídel.Druhy s veľkými rozmermi,ako napríklad albatrosy, častejšie plachtia,ako aktívne lietajú.Dlhé krídla albatrosa sú adaptáciou,ktorá mu umožňuje plachtiť.Bez jediného mávnutia krídlami dokáže lietať aj celé hodiny.Využívajú pritom turbulencie vetra nad vlnami.Vzostupné prúdy vetra,ktoré sa dvíhajú nad každou vlnou,im dodávajú dostatočný vztlak na to,aby sa v povetrí udržali bez najmenšieho mávnutia krídlom.Je to energeticky veľmi efektívny spôsob letu,známy aj ako dynamické plachtenie.Ľahké búrkozvesty sa pohybujú plachtením aj aktívnym letom.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Rad víchrovníkotvaré/rúrkonosce (Procellariiformes):