Vatnajökull

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľadovec Vatnajökull z družice

Vatnajökull je ľadovec ležiaci na juhovýchode Islandu. Je najväčším ľadovcom Islandu a druhým najväčším v Európe, hneď po ľadovci Austfonna na Svalbarde (8492 km²). Názov Vatnajökull je zložený z podstatných mien vatna - voda a jökull - ľadovec (islandsky).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vatnajökull je považovaný za jediný súčasný kontinentálny ľadovec Európy a zároveň je tiež jej najväčším súvislým zaľadnením. Svojou plochou 8100 km² pokrýva zhruba 8-10 % plochy ostrova. Má nepravidelný, zhruba elipsovitý tvar asi 100 × 150 km. Pomerne plocho sa tiahne od výšky 1700 m až po najvyššiu horu Islandu Hvannadalshnjúkur (2109,6 m), z neho vyrastajúcu. Z okrajov ľadovca sa spúšťa okolo 20 ľadovcových splazov, ktoré svojou rozlohou zatienia aj ľadovce v Alpách. Tie sú brané ako samostatné a sú tiež pomenované. Jeden z najväčších je Öræfajökull, ktorý je zároveň najjužnejšou odnožou.

Úbytok[upraviť | upraviť zdroj]

Ľadovec Vatna zaberal v roku 1904 plochu 8538 km². V roku 1973 to bolo už necelých 8300 km². Jeho úbytok od druhej polovice 20. storočia je zhruba 2,8 %.

Sopečná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z najväčších a najaktívnejších vulkánov na Islande sa volá Grímsvötn a skrýva sa pod ľadovým príkrovom ľadovca Vatna, konkrétne v jeho stredozápadnej časti. Ďalšie tri menšie vulkány sú pri severnom, južnom a juhozápadnom (sopka Laki) okraji ľadovca. Posledným výbuchom pod Vatnou bola explózia z roku 1934, keď vo výške 1750 metrov prerazila explózia 200 m silný ľadový pancier a vytvorila otvor 4 × 6 km.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vatnajökull na českej Wikipédii.