Virginia Woolfová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Virginia Woolfová
anglická spisovateľka
anglická spisovateľka
Narodenie25. január 1882
Londýn, Anglicko
Úmrtie28. marec 1941 (59 rokov)
pri Lewes, East Sussex, Anglicko
PodpisVirginia Woolfová, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Virginia Woolfová
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Virginia Woolfová

Virginia Woolfová (* 25. január 1882 – † 28. marec 1941) bola anglická spisovateľka, kritička, esejistka a feministka. Zároveň bola v medzivojnových rokoch členkou Bloomsbury Group.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Adeline Virginia Stephenová sa narodila v Londýne a bola vychovaná spolu s niekoľkými vlastnými súrodencami aj súrodencami z prvého matkinho manželstva v typickej viktoriánskej rodine na adrese 22 Hyde Park Gate. Už v mladosti mala psychické problémy, predovšetkým v období po matkinej smrti roku 1895. V roku 1904 zomrel na rakovinu aj jej otec Sir Leslie Stephen, známy redaktor, literárny kritik a zakladateľ Dictionary of National Biography. Keď v roku 1906 zomrel brat Toby, Virginia sa znova psychicky zrútila a prvý raz sa pokúsila spáchať samovraždu. So sestrou sa po otcovej smrti presťahovali do Bloomsbury, kde sa neskôr začala schádzať skupina intelektuálov a umelcov. Do kruhu priateľov patril Lytton Strachey, Vita Sackville-Westová, Roger Fry, Clive Bell alebo John Maynard Keynes. Bloomsbury Group a jej názory ovplyvnili aj dielo Virginie Woolfovej, ktoré sa môže chápať ako dialóg s Bloomsbury a konkrétne s ich sklonom k doktrinárskemu racionalizmu.

Virginia sa v roku 1912 vydala za Leonarda Woolfa, kritika a autora statí o ekonomike. V roku 1917 Woolfovci kúpili ručný tlačiarenský stroj a založili nakladateľstvo Hogarth Press, ktoré vydalo nielen niektoré knihy Virginie Woolfovej, ale aj iné významné modernistické diela, vrátane básní T. S. Eliota alebo prekladu kompletného diela Sigmunda Freuda.

Na prelome rokov 1940/1941 prišla pod vplyvom druhej svetovej vojny ďalšia, neobyčajne silná duševná kríza. Virginia Woolfová trpela hlbokými depresiami. Po tom, ako koncom októbra 1940 zničila Archivované 2018-02-23 na Wayback Machine bomba jej londýnsky dom, odišla do Monk's House v Rodmelle na juhu Anglicka. Tu 28. marca 1941 spáchala samovraždu utopením v neďalekej rieke Ouse.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

Jej prvý román The Voyage Out (Plavba) vyšiel po šesťročnej práci v roku 1915. Pôvodný názov bol Melymbrosia, ale Virginia ho zmenila potom, ako bol vďaka nemu knihe prisudzovaný politický kontext. V roku 1919 vyšiel druhý román Night And Day (Noc a deň), ktorý je svojím poňatím, rovnako ako predchádzajúce dielo, ešte tradičným románom. Dej sa odohráva v Londýne, Woolfová v ňom porovnáva životy dvoch priateliek Katherine a Mary. V 20. rokoch sa vo Woolfovej tvorbe začal presadzovať nový, poetickejší a subjektívnejší štýl, ktorý jej umožnil vyjadriť myšlienky postáv a orientovať romány omnoho intímnejšie a introspektívnejšie. Jacob´s Room bol vydaný v roku 1922, vychádzal zo života a smrti jej brata Tobyho, a tu sa prvý raz tento nový štýl presadil. Nasledovali romány: Mrs. Dalloway (Pani Dallowayová) v roku 1925, To The Lighthouse (K majáku) v roku 1927 a The Waves (Vlny) v roku 1931. Tieto romány ju zaradili k najvýraznejším a najuznávanejším románopiscom svojej generácie. Cieľom týchto prác bolo odhalenie ženského vnútra a skúseností ako alternatívy k dominujúcemu mužskému pohľadu na svet.

Zvláštnu pozíciu má román Orlando, vydaný v roku 1928, sledujúci osud hlavného/hlavnej hrdinu/hrdinky, ktorý/ktorá prechádza rôznymi dobami, od alžbetínskeho dvora až do roku 1928.

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

Virginia Wollfová bola aj plodnou esejistkou, napísala viac ako 500 esejí do rôznych časopisov a zbierok. Táto jej činnosť začala v roku 1905 v Times Literary Supplement. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch napísala niekoľko zväzkov kritických statí - v knihe „Vlastná izba“ (1929), ktorú prvý raz predstavila pri prednáške na univerzite v Oxforde a v knihe „Tri guineje“ (1938) sa zaoberala predovšetkým problematikou feminizmu a problémami, s ktorými sa stretávajú ženy-spisovateľky. Zo spomínanej knihy pochádza aj známy citát: …Písanie ženy je vždy ženské, nemôže byť inak než ženské, a prinajlepšom je veľmi ženské…. Dlho obchádzaný a potlačovaný ženský prístup k písaniu podľa jej slávnej formulácie vyžadoval „päťsto libier ročne a vlastnú izbu“.

Virginia Woolfová a jej otec, Sir Leslie Stephen

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Virginia Woolfová patrí k najvýznamnejším modernistom 20. storočia, je považovaná za veľkú inovátorku v oblasti anglického jazyka a jeho použitia v beletristickom diele. Vo svojich dielach experimentovala s psychologickými motívmi a rôznymi možnosťami prerušovaného rozprávania a chronológie, sústredila sa na emocionálne stavy svojich postáv.

Woolfová sa kriticky vyjadrovala na adresu súdobého vzdelávacieho systému, predovšetkým univerzity. V Troch guineách si kladie otázku, do akej miery sú práve tieto školy zodpovedné za vojnu a neľudskosť v spoločnosti. Teoreticky sa zaoberala reformou vzdelávacieho systému, resp. vytvorením úplne nového systému, ktorý by v mladej generácii nepodporoval súťaživosť a egoizmus, ale humánne a kooperatívne postoje.

Bibliografia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Voyage Out 1915
  • Night and Day 1919
  • Jacob´s Room 1922
  • Mrs. Dalloway 1925 (slov. Pani Dallowayová, Smena 1976, Tatran 1983, Ikar 2004)
  • To the Lighthouse 1927 (slov. K majáku, Tatran 1983)
  • Orlando: A Biography 1928 (slov. Orlando, Ikar 2005)
  • The Waves 1931 (slov. Vlny, Tatran 1983)
  • The Years 1937
  • Between the Acts 1941

Poviedky a eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • The Mark on the Wall 1917, poviedka
  • Kew Gardens 1919, poviedka
  • Monday or Tuesday 1921, poviedka
  • Mrs Bennett and Mr Brown 1924, esej
  • The Common Reader 1925, zbierka esejí
  • A Room of One´s Own 1929, esej
  • The Common Reader: Second Series 1932, zbierka esejí
  • Three Guineas 1938, esej, slovensky Tri guiney. Bratislava, ASPEKT 2001
  • slov. Vlastná izba: eseje. Kalligram 2000 (výber esejí)

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

  • Flush: A Biography 1933
  • Roger Fry: A Biography 1940

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. K. Johnstone 1954: The Bloomsbury Group.
  • L. Woolf 1964: Beginning Again.
  • Q. Bell 1969: Bloomsbury.
  • Q. Bell 1996: Bloomsbury Recalled.
  • S. P. Rosenbaum 1975: The Bloomsbury Group.
  • A. Garnett 1985: Deceived with Kindness: A Bloomsbury Childhood.
  • L. J. Markert 1990: The Bloomsbury Group: A Reference Guide.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]