William Hogarth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
William Hogarth
anglický satirický maliar, grafik a rytec
anglický satirický maliar, grafik a rytec
Narodenie10. november 1697
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie26. október 1764 (66 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Projekt
Guttenberg
William Hogarth
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons William Hogarth

William Hogarth (* 10. november 1697, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 26. október 1764, Londýn) bol anglický satirický maliar, grafik a rytec.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako piate dieťa učiteľa latinčiny Richarda Hogartha. Jeho otec vlastnil malú kaviarničku, jeho podnik bol však stratový a tak bol v roku 1707 odsúdený k pobytu vo väzení pre dlžníkov a bol tam až do roku 1712, kedy bola vyhlásená amnestia. V rokoch 17131714 sa malý Hogarth začal učiť rytectvo u svojho vzdialeného príbuzného Elisa Gamblea a potom pracoval na podradnejších prácach v drobných dielňach. V roku 1718 mu zomrel otec, čo ho donútilo k intenzívnej práci a hľadaniu spôsobov ako prostredníctvom svojho talentu zaistiť živobytie.

V apríli roku 1720 si Hogarth založil vlastnú ryteckú a portrétnu dielňu, ktorá ho preslávila už prvou vážnejšou zákazkou, ktorá predstavovala malé ryté kartičky a návrhy do kníh. Významnou bola aj zákazka na dve rytiny alegórií, ktoré vytvoril v roku 1721. Tieto alegórie vzbudili obrovský ohlas verejnosti a motivovali Hogartha k tomu, aby sa začal venovať vytváraniu čiernobielych satiristických kúskov, ktoré ho preslávili v celej Európe. V tom istom čase sa začal zaoberať aj maľovaním – vytváral predovšetkým obrazy so skupinkami ľudí a ich obľúbenými predmetmi každodenného života. V tej dobe sa Hogarth tiež zoznámil s maliarom Sirom Jamesom Thornhillom, ktorý naňho urobil obrovský dojem svojimi obrazmi s historickou tematikou. Od tej doby Hogarth pravidelne chodil na Thornhillove lekcie umenia na akadémii v Covent Garden a tiež navštevoval Thornhilla v jeho dome, kde sa zoznámil s jeho dcérou Jane, s ktorou sa v roku 1729 oženil.

V roku 1730 nastal zlom v Hogarthovej umeleckej kariére, keď vytvoril podľa skutočnosti obraz z hry „Žobrácka opera“. Tento obraz mu potom priniesol ďalšie zákazky a inšpiroval ho k tomu, aby sa začal venovať maľovaniu výjavov z divadla a rytinám s rovnakými témami, ktoré sa cez rôzne reprodukcie dostali do povedomia širokej verejnosti. Touto cestou potom Hogarth získal finančné prostriedky, ktoré mu v roku 1735 umožnili, aby otvoril vlastnú maliarsku akadémiu St. Martyn´s Lane. Získavanie financií však nebolo pre Hogartha vždy ľahké, lebo mnohí tlačiari používali Hogarthove rytiny bez jeho súhlasu a bez toho, aby mu čokoľvek platili za jeho autorstvo. V roku 1735 však Hogarth prostredníctvom svojich priateľov v parlamente dosiahol to, že bol schválený zákon na ochranu rytcov, čo preňho znamenalo vyplácanie nemalých honorárov. Pri práci v svojej akadémii sa Hogarth venoval prevažne vytváraniu portrétov pre bohatých a slávnych zákazníkov, v roku 1751 sa vrátil k rytectvu a venoval sa predovšetkým témam z každodenného života.

Hogarth je považovaný za jedného z najväčších anglických maliarov a novátorov anglického umenia. Bol taktiež prvým anglickým maliarom, ktorý sa vo svojich obrazoch inšpiroval literárnymi dielami Shakespeara a Miltona a zaujímal sa o témy z divadla. Okrem toho tiež vytvoril unikátny štýl, v ktorom spojil témy z histórie a poučenie z nich plynúce. Tento štýl bol tiež neskôr podľa Hogartha pomenovaný hogartizmus. Ďalšími Hogarthovými obľúbenými témami bola politická satira a jeho obľúbenou obeťou bol vtedajší ministerský predseda Robert Walpole. Hogarth sa tiež zaujímal o rôzne princípy v umení, ktoré zhrnul a popísal v knihe „Analýza Krásy“ (The Analysis of Beauty, 1753).

Posledných päť rokov života bol Hogarth v neustálom spore s kontroverzným anglickým politikom Johnom Wilkesom, ktorého často kritizoval na svojich rytinách.

Hogarth zomrel po vážnej a dlhej chorobe 26. októbra 1764 v Londýne a bol pochovaný na cintoríne v Chiswicku.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1721 : Juhomorská spoločnosť, rytina
  • 1731 – 1732 : Dráha pobehlice (A Harlot′s Progress)
  • 1732 – 1734 Dráha Lumpa (A Rake′s Progress)
  • 1738 : Štyri denné obdobia (Ráno, Poludnie, Večer a Noc)
  • 1743 – 1745 : Módne manželstvo (Marriage à-la-mode)
  • 1747 : Usilovnosť a záhaľčivosť (Industry and Idleness), súbor dvanástich rytín
  • 1751 : Beer Street
  • 1751 : Gin Lane
  • 1751 : Štyri stupne krutosti (Four Stages of cruelty)
  • 1755 : Humours of an Election

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ABEL, E. L.: Gin Lane : Did Hogarth know about fetal alcohol syndrome? In: Alcohol and Alcoholism, roč. 32, 2001, č. 2, s. 131 - 134.
  • ANTAL, Frederick: The Moral Purpose of Hogath′s Art. In: Journal of the Warburg and Courtauld Institutes, vol. 15, 1952, č. 3-4, s. 169 - 197.
  • GAUNT, William: The World of William Hogarth. London : Cape, 1978. ix + 134 s. + 16 s. obrazových príloh.
  • OGÉE, Frédéric: The Dumb Show: Image and Society in the Works of William Hogarth. Oxford : Voltaire Foundation, 1997. xii + 223 s. + 32 s. obrazových príloh.
  • WATKINSON, Raymond: Hogarth. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959. 272 s.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]