Winternitzove mlyny
Súradnice: 50°02′30″S 15°46′54″V / 50,0418°S 15,7817°V
.jpg)
Winternitzove mlyny v Pardubiciach je budova mlynov architekta Josefa Gočára. Navrhol ich pre bratov Egona a Karla Winternitza. Stoja na pravom brehu rieky Chrudimky pred sútokom s Labe, v Bílém Předměstí v tesnej blízkosti renesančného historického centra mesta. Stavba budovy začala roku 1909. Neskôr boli mlyny ďalej rozšírené.
Roku 2014 boli mlyny zaradené na zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Pardubice, doteraz provinčné a predovšetkým poľnohospodárske mesto v Polabí, sa v tej dobe vďaka železničnému uzlu stávali zaujímavejšími pre obchodníkov a priemyselníkov. Na začiatku 20. storočia kvôli rovinatému povrchu a nevyhovujúcim podmienkam vodných tokov prebiehala rozsiahla regulácia riek, z ktorých slepých ramien vznikali umelé jazerá (melancholicky pripomínajúce renesančné rybnikárstvo). Pri Chrudimke a Labe vznikli parkové plochy (relaxačné zóny) okolo ktorých sa rozširovala zástavba mesta, pretože mesto zažívalo prudký nárast obyvateľstva. Mlyny nevyužívali náhon najbližších riek Labe a Chrudimky, ale cca 10 km dlhého umelého kanála Halda z riečky Loučná, ktorá je prítokom Labe.
Prevádzka mlynov bola ukončená v roku 2013. Ich vlastník, spoločnosť Goodmills, potom dlho pre objekt hľadal kupca. Až v roku 2016 objekt kúpili manželia Smetanovi. Plánujú postupnú obnovu miesta a jeho nové využitie.[1]
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Winternitzove mlyny, ako nová dominanta vizuálne svojou monštrozitou, nadväzujú na zámok rodu Pernštejnovcov. Ich architektúra je asociáciou babylonskej Ištarinej brány – odpoveďou na prudko vzrastajúce materiálne potreby obyvateľstva. Gočár počas realizácie tejto stavby projektoval rašelinové kúpele v neďalekej Bohdaneči, otvorené 1. mája 1913, v tvare kvetu lekna a Dům U Černé Matky Boží s kubistickými interiérmi vinárne a kaviarne Orient (so svietidlami kryštalického tvaru na balkónoch a v oknách prvého poschodia). Renesančná spomienka je zhmotnená motívom lastovičích chvostov, ktorými boli mlyny doplnené v dvadsiatych rokoch, keď súbežne Pavel Janák projektoval Pardubické krematórium a palác Adria v Prahe, ktorý architekt Le Corbusier označil „za masívnu stavbu asýrskeho charakteru“.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ŠEBEK, František. Stoleté ohlédnutí (život Pardubic kolem roku 1900). Pardubice : Helios, 2000. 142 s. ISBN 978-80-85211-09-2.
- POCHE, Emanuel, a kol. Umělecké památky Čech : diel 3 : P – Š. 1. vyd. Praha : Academia, 1980. 538 s.
- LUKEŠ, Zdeněk; PANOCH, Pavel. Století moderní architektury v Pardubickém kraji. Pardubice : Helios, 2006. ISBN 80-85211-19-X.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Majitel se chce do mlýnů nastěhovat, návštěvníky do nového pustí za 4 roky [online]. Český rozhlas, rev. 2017-03-31, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Winternitzove mlyny
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Winternitzovy mlýny na českej Wikipédii.